Hlad má veľké oči. Ten môj má priam vlčie okále. V stánku s rýchlym občerstvením si kupujem hneď dva vegaburgery. Jedným z tých vyhladnutých očí sledujem svoje nepredpisovo zaparkované auto a druhým predavačku, ktorá nenáhlivo balí do papiera s červeno-bielymi štvorčekmi dve žemle a k nim prisype zopár hranoliek. Jeden zabalí do mikroténového vrecka, do druhého sa pustím, len čo si v aute zapnem pás. pokračovanie článku
Piatkové popoludnie na Dominikánskom námestí v Košiciach. Na úzkej uličke, spájajúcej námestie s Hlavnou ulicou, predáva žena NotaBene. V jednej ruke časopisy, v druhej preukaz predajkyne. pokračovanie článku
Deň narcisov. Hádam najznámejšia verejná zbierka. Už o šiestej ráno sa redaktor akejsi televízie na obrazovke žltil narcisom. Na ceste z domova do práce, ktorá mi trvá asi päť minút, som narazila na tri skupiny dobrovoľníkov so žltými schránkami a vreckami drobným kvietkov. Ani jedna z nich odo mňa nič nepýtala. pokračovanie článku
Tento článok nie je o Ficovi, pravici, ľavici, či neriadených strelách. Sú to len dve krátke príhody o dotyku so zdravotníctvom. Dokonale vystihujú, prečo sa takýmto kontaktom bránim, kým sa len ako-tak dá. Ja zázraky nečakám, ale takto to podľa mňa naozaj fungovať nemá. pokračovanie článku
V tomto blogu použijem slovo cigánča. Ospravedlňujem sa všetkých, ktorých takéto označenie uráža. No výraz „malý rómsky chlapec", ktorý by mohol byť jeho ekvivalentom je taký sterilný, že ním nemožno označiť nič naozaj živé. Ale toto je môj pohľad na vec, ovplyvnený tým, že väčšiu časť môjho života bol výraz „cigán" legitímny. pokračovanie článku
Vy? Alebo vy? Tak to ste asi mimozemšťania, ktorí nikdy v živote neprišli do styku so slovenskou justíciou. Inak by ste vedeli, že je to hnida, skrývajúca sa v ako sneh bielom plášti slovenského charakteru. Trápiaca človeka slovenského, statočného a čestného. Cicajúca z neho to najlepšie. pokračovanie článku
V americkom filme Jasné nebezpečenstvo odpovie Harrison Ford v úlohe neohrozeného bojovníka za mier a spravodlivosť Made in CIA na otázku, či vie o jedinej veci, ktorou si môže byť na tomto svete istý, že láskou svojej dcéry. Patetické. Ale odpovedala by som rovnako. pokračovanie článku
Na úvod jednoduchá úloha. Máte k dispozícii dva obrázky. Pretože rozdielov je na nich veľa, ponúkam pomôcku: Sústreďte sa na autá, konkrétne na ich kolesá. Teraz by to už malo byť ľahké. pokračovanie článku
Iveta Radičová považuje otváranie rýchlostnej cesty R1, kde ruka v ruke prestrihovali pásku KDH a SMER, za cestu politických odpustkov, ktoré povyšujú nemorálne na morálne. Čo na to povedať? Nič. Keď sa dosmejeme, utrime si slzu z oka. pokračovanie článku
„Ďuro kašle. Zavolám k nemu veterinára," ustarostene prehodil Juraj. Ďuro je kôň a tajne ho podozrievam, že aj najlepší Jurajov priateľ. Aspoň podľa toho, ako rád a ako často sa s ním Juraj rozpráva. Priateľ môjho priateľa, teda manžela, je aj mojím priateľom. Bez otáľania som prepla do rovnako ustarosteného módu, aby na mňa nepadol ani len tieň podozrenia, že Ďurovmu kašľu neprikladám náležitú vážnosť a pritakala som. Áno, veterinára. A čím skôr! pokračovanie článku
Niekedy stačí na to, aby ste mali pravdu, aby ste boli starší, väčší a mocnejší. Jednoducho stačí, aby ste boli otcom a svojou „pravdou" prevalcujete dušu svojho dieťaťa, kedy sa vám zapáči pokračovanie článku
„My nemáme mapu? Prečo nemáme mapu? Lebo máme GPS? Tak prečo sme už tretíkrát na tom istom mieste? Prečo už nie sme v hoteli? Lebo GPS nejako blbne? Aha. Takže teraz by sme si tu na ulici mohli, vďaka tomu tvojmu GPS, postaviť stan. Ak by sme nejaký stan mali. Lebo práve tu nás to tvoje GPS doviedlo. Vieš čo, môžeš tu do konca svojho života krúžiť s tým tvojím GPS. A keď zomrieš, pochovám ťa aj s ním. A na hrob napíšem - Tu leží Juraj. Miloval seba a GPS. My odchádzame. Poď!" natiahla som ruku k Roxanke a vystúpili sme z auta na rušnej ulici cudzieho mesta. Takto, malým dobrodružstvom na začiatku, začalo naše veľké dobrodružstvo nazvané Dovolenka vo Florencii. pokračovanie článku
Možno slovo vodítko nie je spisovné. Pokojne zoberiem na seba zodpovednosť za tento gramatický prehrešok. Žiadne iné spojenie však nevystihuje lepšie obraz z dnešného obeda, ktorý zanechal pachuť čohosi čudného. pokračovanie článku
Predsednička vlády na stretnutí s iným premiérom bez pančúch, telefonujúci predseda parlamentu na oficiálnom obede v košeli s krátkymi rukávmi a peňaženkou na stole. Faux pas! Škandál! Noviny majú týždeň o čom písať a strápnení nešťastníci sa so zúfalou srdnatosťou tvária, že sa niet za čo ospravedlňovať, že oni to tak chceli, lebo takto jeto viacej otvorené. Napríklad, ako dámske lodičky s otvorenou špičkou. pokračovanie článku
Je to tu znovu. Vysoké školy vychrlili tisíce absolventov a tí sa po prázdninách, ktoré tento krát udelili sami sebe, začnú o mesiac-dva- tri- štyri- päť obzerať po nejakej práci. Dĺžka týchto samoudelených prázdnin je priamo úmerná miere sebaobdivu, ktorí čerství absolventi k sebe za svoj výkon, spočívajúci v schopnosti ukončiť štúdium na jednej z niekoľkých desiatok vysokých škôl na Slovensku pociťujú. pokračovanie článku
Keď som bola malá, nikdy som nechápala, prečo sa so mnou dospelí tak čudne rozprávajú. Tak, inak ako medzi sebou. Prečo mi kladú otázky, na ktoré sa nedá odpovedať, alebo hovoria veci, o ktorých vedia oni aj ja, že sú nezmyslami. Vlastne mi zakaždým dosť odľahlo, keď sa fáza blahosklonnej pozornosti, ktorú mi „veľkí" pri rôznych spoločenských stretnutiach venovali, pominula a ja som sa mohla prestať prihlúplo usmievať pri otázkach typu: „Tak čo, rodičia ťa počúvajú?" Ja už dávno nie som dieťa a na otázky, či ma rodičia počúvajú, už odpovedať nemusím. No zdá sa, že vášeň zvláštneho živočíšneho druhu nazývaného Homo dospelacus, presviedčať svoje mláďatá o chatrnom stave svojho ducha, je nesmrteľná. pokračovanie článku
Nadávame, na čo príde. Hádame sa o „vážnych" aj nevážnych veciach. Mnohí pri každej príležitosti nezabudnú pripomenúť, aké je to Slovensko bezvýznamné a provinčné A neuvedomujeme si, ako sa pri tomto nadávaní, hádkach a polemikách, meníme. pokračovanie článku
Nedávno som sa na blogu potešila, že návrh poslankýň Blahovej, Kiššovej a poslanca Krnáča neprešiel v národnej rade do druhého čítania. Pravdou však je, že som nemala ani len tušenie o tom, čo všetko je možné. Že mi ani nenapadlo, že sa zmienené poslankyne a poslanec, nedotknutí ani najmenšou stopu sebareflexie, obrátia s tou istou zlátaninou na zákonodarný zbor opäť. A že som si nevedela, keď som písala o hystérii, predstaviť, že zbrane najťažšieho kalibru ešte neboli nasadené. pokračovanie článku
Poslanecký návrh zákona nepostúpil do druhého čítania, a tým sa nad ním zavrela voda. Nateraz. Našťastie. Nad poslaneckým návrhom o striedavej starostlivosti. pokračovanie článku
Priznám sa, že ma doteraz udivuje s akou ľahkosťou sa novinári, blogeri a vo všeobecnosti ľudia predkladajúci svoje výtvory verejnosti, vyjadrujú o veciach, v ktorých sa, povedané veľmi zhovievavo, nevyznajú. Používajú pojmy, ktorým celkom zjavne nerozumejú a bohorovne predkladajú ako fakty, svoje výmysly. pokračovanie článku
Hrča. Zrazu je tam, kde nikdy žiadna nebola. Taká malá. Odťahujem prsty. V nasledujúcich dňoch sa dotyku tohto miesta vedome vyhýbam. Akoby to malo niečomu pomôcť. Nepomôže. pokračovanie článku
Minulotýždňové udalosti na škole v Prešove rozpútali opäť raz vlnu hysterických a apokalyptických vízii o tom, ako sú učitelia a školy bezbranní a bezmocní voči žiakom - násilníkom a ako ich nikto a nič nechráni. Naozaj ? pokračovanie článku
Všetkých, ktorí za mierne patetickým názvom hľadajú prudkú iróniu, sklamem. Žiadna guľometná paľba, ktorej zaslúženým terčom by boli tie nemé nemŕtvoly, ktoré si zákazníka nevšimnú, ani keď im stúpi na nohu, sa dnes nekoná pokračovanie článku
Upozornenie: Tento článok obsahuje iróniu, v koncentrácii, ktorá môže u niektorých menej odolných jedincov vyvolať životu nebezpečnú alergickú reakciu. Ak sa rozhodnú čítať ďalej, autorka nenesie žiadnu zodpovednosť za ujmu, ktorá im tým vznikne. pokračovanie článku
Ženy chcú mať pekné vlasy. To je pravda. Chlapi majú radi pivo. Aj to je pravda. Chlapi majú radi pivo kvôli pekným ženským vlasom. Toto už pravda nie je. Je to blbosť. pokračovanie článku
Krátky príbeh o tom, ako niekedy dostávame najviac práve vtedy, keď dávame. Alebo aj o tom, že ani odpudivými silami sa netreba nechať odpudiť. pokračovanie článku
Predstavte si, že dostanete platobný výmer na daň z nehnuteľností a vy si myslíte, že by ste svoje peniaze mohli využiť aj príjemnejšie. Odpíšete teda mestu alebo obci, že za tento rok im daň nezaplatíte, pretože so svojimi peniažkami máte iné plány. Možno, keď to skúsia v budúcom roku, budú mať viac šťastia. Alebo keď vám príde výmer na platenie poplatku za komunálny odpad. Odpíšte, že sa vám to teraz vôbec nehodí. Ak vás policajti prichytia na parkovisku bez parkovacieho lístka, vysvetlite im, že toto parkovisko bolo najbližšie pri obchode, kde ste boli nakúpiť a naozaj nechápete, prečo by ste mali utrácať ďalšie peniaze za parkovné, keď ste minuli dosť na nákupoch. Zdajú sa vám tieto rady trochu scestné ? Aj mne by sa zdali. Donedávna. pokračovanie článku
Rozvoj turistického ruchu na Slovensku. Donekonečna omieľaná téma. Bez viditeľného efektu. Niekto by nám v tomto mohol pomôcť. Napríklad dobrí susedia. Dobrí južní susedia. Dobrí južní susedia sa chopili tejto náročnej úlohy naozaj vo veľkom štýle. Akoby išlo o ich vlastnú vec. pokračovanie článku
Škandalózne správanie ruských turistov počas týždňa stráveného v Tatrách prekročilo všetky medze. Poniektorí trápni chudáci dokonca chceli (v Tatrách ! ) zameniť svoje riňavé ruble za naše hodnotné prašule. Na svahoch hulákali, nevedeli lyžovať, jazdili bezohľadne a poniektorí ani neboli triezvi. Niekto by im mal povedať, čo sa od nich v tejto civilizovanej krajine očakáva. Takže : pokračovanie článku
Predstavte si niekoho, kto neustále nadáva na svoju rodinu. Predstavte si človeka, ktorý svojim rodičom predhadzuje, že mu nič nedali, ženu, ktorá svojmu mužovi stále vyčíta, že nič nedokázal a bedáka, prečo si radšej nevzala Pištu Hufnágela. Muža, ktorý manželke stále vyčíta, že nie je štíhla a sexi ako supermodelka. Rodičov, ktorí deťom neustále obíjajú o hlavu ich neschopnosť a úspechy ich spolužiakov. Človeka, ktorý svojich blízkych neustále viní z toho, ako sa kvôli nim zahrabal a čo všetko by inak mohol dokázať. Človeka, ktorý, len čo zatvorí dvere svojho bytu servilne obdivuje všetko cudzie. Povedali by ste - taký zakomplexovaný chudák. Teraz si predstavte, že tá rodina je Slovensko. pokračovanie článku
Som Iveta Rajtáková.Asi to podstatné, čo sa dá o mne povedať.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
