Takí malí, provinční ľudia

Autor: Iveta Rajtáková | 10.1.2011 o 7:19 | Karma článku: 11,95 | Prečítané:  1353x

                  Predstavte si niekoho, kto neustále nadáva na svoju rodinu. Predstavte si človeka, ktorý svojim rodičom predhadzuje, že mu nič nedali, ženu, ktorá svojmu mužovi stále vyčíta, že nič nedokázal a bedáka, prečo si radšej nevzala Pištu Hufnágela. Muža, ktorý manželke stále vyčíta, že nie je štíhla a sexi ako supermodelka. Rodičov, ktorí deťom neustále obíjajú o hlavu ich neschopnosť a úspechy ich spolužiakov. Človeka, ktorý svojich blízkych neustále viní z toho, ako sa kvôli nim zahrabal a čo všetko by inak mohol dokázať. Človeka, ktorý, len čo zatvorí dvere svojho bytu servilne obdivuje všetko cudzie. Povedali by ste - taký zakomplexovaný chudák. Teraz si predstavte, že tá rodina je Slovensko.

                    A už si nič predstavovať nemusíte. Je pravdou, že k napísaniu tohto článku ma definitívne inšpirovala veta Michala Hvoreckého, pochádzajúca z jeho zmäteného polemizovania o tom, či sťahovanie filmov a ich následné vymazanie je vystopovateľné a postihnuteľné. Svoj skvostný opus zakončil niečím v tom zmysle, že žije v provincii, kde, ak nechce zhniť, musí sťahovať filmy z internetu A ja sa už dlho a márne snažím porozumieť pozoruhodnému trendu, ktorý možno celkom pokojne zhrnúť do parafrázy jedného, uznávam (provinčne jednoduchého) porekadla - Všade dobre, na Slovensku najhoršie   

                      Zdá sa, že v tejto krajine nič nie je viac „in" ako ostentatívne nariekanie nad zlomyseľným osudu, ktorý si tak kruto zahral s mnohými - premnohými jedincami, že sa miestom ich narodenia stala táto malá a bezvýznamná provincia. A tak im nezostáva nič iné, len do nemoty znovu a znovu opakovať, že sa tu v tejto zapľuvanej chatrči na konci sveta, kde idú v telke tie najhoršie programy, ocitli omylom, náhodou, jednoducho bez vlastnej viny a akokoľvek ich spájať s týmto zapadákovom je hlbokým nedorozumením, urážkou aj omylom zároveň. A aby tejto lamentácii dodali primeranú vážnosť a presvedčivosť, nikto a nič ich nezastaví, aby pri každej možnej príležitosti neprisahali, že áno, táto škvarka zemského povrchu je tým najhorším možným miesto pre život človeka. Predavačky, taxikári, krčmári, politici, no vlastne všetko a všetci sú malí, úplne bezvýznamní a provinční a telka, áno, najhoršia je tá telka.  Obava, že by si náhodou ktokoľvek mohol myslieť, že existujú akékoľvek väzby, ktoré by ich mohli spájať s touto krajinou zmaru, beznádeje, korupcie, otrasných služieb a ešte otrasnejšej telky, vzbudzuje u poniektorých elitných ešte stále obyvateľov tejto krajiny takú hrôzu, že nezanedbajú žiadnu príležitosť na to, aby dali široko-ďaleko na známosť, že nie, s touto malou bezvýznamnou provinciou s najhoršou telkou ich nespája nič, len  už spomenutá poľutovaniahodná krutá hra osudu.

                     Keď si prečítam ďalšiu z nespočetných variácii na túto tému, neodbytne sa ohlási otázka: Prečo vlastne. Prečo sa poniektorí ľudia všemožne a komicky snažia  dať najavo, ako veľmi je toto tu nanič. A zakaždým mi napadne tá istá odpoveď. Zrejme je to spôsob, ako dať najavo, že toto je síce krajina malých, bezvýznamných, provinčných ľudkov, ale to sú tí druhí. Pôvodcovia takýchto lamentácii nezabudnú dať zakaždým najavo, že oni k tejto opovrhnutia hodnej cháske nepatria. Oni to tu len trpia. A trpia pri tom. 

                      Nemyslím, že by ma niekto mohol obviniť z nedostatku kritického pohľadu na túto krajinu a ľudí, ktorí v nej žijú, pracujú a riadia ju. Napriek tomu, ma doposiaľ žiadna skúsenosť nepresvedčila o tom, že „na Slovensku je to tak" a inde super. Možno by autorom týchto lamentácii prospelo zodvihnúť ich sebavedomie ubité neprajným osudom, keby si trochu viac verili. Nemyslím tým, aby obdivovali seba samých. Tak, či tak, mi tieto náreky pripadajú ako keby Narcis žalostil nad tým, že voda v tej studničke, do ktorej sa pozerá je špinavá a jeho krásu dostatočne neodráža. Iróniou by bolo, keby sa pozrel do čistej studne a zistil, že to nebolo v tej vode...

                          Ak by sa teda menej obdivovali a viac si verili, bolo by úplne  jedno či krajina, kde sa nedopatrením narodili a ešte väčším nedopatrením stále žijú, má najhoršie služby, najskorumpovanejších politikov a najhoršie programy v telke. Jednoducho, nemalo by to nič spoločné s tým, čím sú oni sami. A všimnite si, napísala som „ bolo by úplne jedno " a nie „bolo by im úplne jedno."

                         Zatiaľ to však vyzerá tak, že sa tejto malej, bezvýznamnej, zahnívajúcej provincie len tak ľahko nezbavia. Majú ju totiž v hlavách. A tie si ponesú so sebou, nech by šli kamkoľvek.                     

          

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

KOMENTÁRE

Flexibilná solidarita podľa Bašternáka

Hrozba migrácie je dobrý dôvod zomknúť sa a oplotiť.

AUTO

Pozrite si, ako sa 138 hodín umýva vzácny McLaren F1 GTR LT

Jeden z deviatich "dlhých chvostov" podstúpil pred súťažou poriadnu očistu.


Už ste čítali?