Óda na predavačky

Autor: Iveta Rajtáková | 23.3.2011 o 9:43 | (upravené 23.3.2011 o 9:49) Karma článku: 11,68 | Prečítané:  1882x

                           Všetkých, ktorí za mierne patetickým názvom hľadajú prudkú iróniu, sklamem. Žiadna guľometná paľba, ktorej zaslúženým terčom by boli tie nemé nemŕtvoly, ktoré si zákazníka nevšimnú, ani keď im stúpi na nohu, sa dnes nekoná

Neplánujem ani ospevovať tie dokonale upravené dámy v obchodoch, kde patrí k bontónu vyprevadiť zákazníka, či skôr zákazníčku až ku vchodu a tam jej obradne, ako pri najposvätnejšom náboženskom rituáli, odovzdať tašku s nákupom za niekoľko sto, či tisíc eúr. Nemienim sa ani nadchýnať tým, že vám predavačky v takých obchodoch ochotne vlastnoručne vyzujú čižmy, len aby ste si vyskúšali tie topánky posiate kryštálmi Swarovski za šesťsto či sedemsto eúr. Celá tá atmosféra, ktorá z nákupu niekoľkých kusov pozošívanej látky robí spoločenskú udalosť je taká... no.... videli ste film Diabol nosí Pradu ?

                       Nemienim sa venovať ani tomu zvláštnemu poddruhu, ktorý nevie, že zákazník nie je nepriateľ, a preto mu nie je potrebné brániť, aby čokoľvek z obchodu v ktorom príslušník tejto zvláštnej skupiny pracuje (?), odniesol, zbraňami najťažšieho kalibru. Na tom som sa dostatočne vybúrila na inom mieste       (http://rajtakova.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=211187).

                       Nie, tento hymnus je venovaný predavačkám (tých je predsa len viacej) a predavačom, ktorí denne za minimálnu, alebo len o niečo vyššiu mzdu, čelia našim očakávaniam, že budú láskavejšie ako naše mamy, oplývať by mali duchovnou hĺbkou ako Mahátma Gándhí, a predávať tovar najvyššej kvality by mali za najnižšie ceny. Od nás za to môžu v najlepšom prípade očakávať, že zostanú neviditeľné. Pretože, ak predavačke venujeme pozornosť, je to v zásadne pre to, aby sme si ponadávali. Predavačkám neďakujeme, že sa o nás postarali, keď sme boli na ich pomoc odkázaní, ako zdravotným sestrám. Nepíšeme im básničky na Deň predavačiek o ich nenahraditeľnej úlohe v našom duševnom vývoji, ako učiteľkám. Predavačky neorganizujú protestné zhromaždenia proti tomu, že si spoločnosť ich prácu neváži, ani o tom nepíšu blogy. Veď sú to len obyčajné predavačky.                          

                       Príbeh prvý  

                       Malá samoobsluha kde som náhodne zablúdila v Humennom. V košíku mám fľašu neperlivej minerálky. Predavač v pokladni ju zoberie do ruky a ešte predtým, než prečíta čiarový kód, ma dobromyseľne upozorní: „Tamta je lacnejša." Úplne ma tým zmätie. Vezmem fľašu svojej obľúbenej Magnézie, kvôli ktorej občas Juraja posielam z jedného hypermarketu do druhého, a vymením ju za akúsi inú. Celé dopoludnie sa pri pomyslení na predavača usmievam a zapíjam to lacnejšou neperlivou minerálkou 

                       Príbeh druhý   

                      Drogéria v Košiciach. Mladé žieňa v pokladni vyberá drobnosti z môjho košíka. Zastaví sa pri kréme na topánky. „Takýto máme aj zlacnený. A má ešte polročnú záruku. Nechcete ho vymeniť ?" Ani raz sa na mňa neusmiala. Zato ja sa vraciam z obchodu s úsmevom od ucha k uchu. Topánky krémujem tak často, ako dovtedy nikdy predtým.

                       Príbeh tretí 

                       Doteraz som nepochopila aké ma výhody, mať klubovú kartu DM Marketu. Hej, mala by som si na nejakom termináli v obchode vytlačiť nejaký poukaz na nejakú zľavu, ale celý systém „ výhod " mi pripadá prikomplikovaný na to, aby som ho neupodozrievala z toho, že jeho účelom je predovšetkým budiť dojem. Pri pokladni teda zakaždým kartu predložím, predavačka zoskenuje a tým sa akékoľvek jej použitie pre mňa doteraz skončilo. Až do minulej soboty. Slečna v pokladni ako zvyčajne prečítala kartu, nablokovala všetky tie allnatury z môjho košíka a nakoniec sa ma opýtala, či môže použiť moju kartu na to, aby mi na termináli, ktorý bol kdesi uprostred predajne, vytlačila kupón na zľavu na nákup. Musela som vyzerať dosť smiešne, keď som tam zarazene stála, splietala niečo na tému, aký kupón, až kým som sa nespamätala a nezakončila moje habkanie jediným zrozumiteľným slovom - áno. Žieňa sa stratilo kdesi medzi regálmi a o krátku chvíľu sa vrátilo nejakým papierikom, ktorý zasa zoskenovalo a výsledkom bola moja prvá a jediná výhoda hrdej držiteľky - ušetrila som 8 eúr.                                                       

                         Týmto ďakujem týmto trom a mnohým ďalším ľuďom, na ktorých som už zabudla, za to, že som si obchodu odniesla oveľa viac, než to, za čo som zaplatila.

                                                   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?