Na začiatok mi nedá aspoň letmo nezabŕdnuť do mojej obľúbenej témy. Znôška, povedané nanajvýš eufemisticky, nepresných a nesprávnych vyjadrení, aká bola vyplavená minulotýždňovou vlnou pobúrenia, nad neslávnym koncom nešťastného opusu poslankýň Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a poslanca Kamila Krnáča znovu raz potvrdila, že ľudia, ktorí zapĺňajú mediálny priestor - politici, novinári, blogeri, nemajú najmenší problém vyjadriť sa k čomukoľvek. Rovnako, ako nemajú ani najmenšiu ambíciu vedieť, o čom to vlastne hovoria.
Takýmto spôsobom sa celá vec dostala do podoby, podľa ktorej v parlamente neprešiel návrh zákona o striedavej starostlivosti a „deti, ktorých rodičia sa rozvádzajú, budú môcť vyrastať iba u jedného z nich" (http://www.sme.sk/c/5916862/kdh-sa-msti-za-herne-nehlasovala-za-novelu-o-striedavej-starostlivosti.html)
Možno je načase, prizrieť sa tomu, čo vzbudilo toľko rozhorčenia, bližšie.
Predovšetkým, v hysterickom bedákaní zaniklo, že striedavá starostlivosť rodičov o deti po rozvode, počas trvania manželstva, ak rodičia spolu nežijú, ale aj o deti nepochádzajúce z manželstva, bola do Zákona o rodine zavedená s účinnosťou od 1. júla 2010 a doteraz nebola zrušená.
Už zmienený poslanecký návrh obsahoval vlastne zmenu dvoch zákonov - Občianskeho súdneho priadku a Zákona o rodine.
V časti obsahujúcej zmenu Občianskeho súdneho poriadku navrhoval, okrem iného, do ustanovení tohto zákona, upravujúceho predbežné opatrenia, zaviesť výslovnú možnosť nariadiť striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o dieťa.
Nebudem obťažovať čitateľov výkladom o systéme predbežných opatrení. V Občianskom súdnom poriadku sú vymenované príkladmo. Okruh vecí, ktoré súdy riešia je taký široký a rôznorodý, že nie je mysliteľné, aby pre každý z takýchto prípadov bolo v občianskom súdnom poriadku uvedené špeciálne predbežné opatrenie. Súdy si však dokážu s týmto príkladmým výpočtom celkom dobre poradiť. Príkladom je situácia, keď je potrebné počas konania, alebo ešte pred ním, upraviť styk dieťaťa s jedným z rodičov. Súdy takéto predbežné opatrenia pomerne často vydávajú napriek tomu, že zákon vyslovene takýto druh predbežného opatrenie neupravuje.
Ale toto je v súvislosti so spomínaným návrhom to najnepodstatnejšie. Ak boli predkladatelia návrhu presvedčení, že medzi predbežnými opatreniami sa má skvieť striedavá starostlivosť, lebo to dobre vyzerá - v poriadku. Problém tejto časti návrhu je oveľa zásadnejší a je v niečom úplne inom.
Prikladmý výpočet predbežných opatrení je v súčasnom znení Občianskeho súdneho poriadku uvedený v § 76, odseku 1, pod písmenami a) až h). Predkladaná novela rozšírila tento výpočet na písmená a) až i). K striedavej starostlivosti priradila písmeno b) a ostatné posunula. Neviem, či si predkladatelia novely neuvedomili, alebo uvedomili a bolo im to jedno ( pripustiť, že si ich ani neprečítali, sa predsa len zdráham), ale na toto ustanovenie nadväzujú v Občianskom súdnom poriadku ďalšie ustanovenia týkajúce sa lehôt, v ktorých sú súdy povinné o konkrétnych predbežných opatreniach rozhodnúť, vykonateľnosti takýchto opatrení a povinnosti zaplatiť pred vydaním predbežného opatrenia súdny poplatok. Osobitná pozornosť je venovaná predbežným opatreniam týkajúcim sa zákazu vstupu do bytu, ktoré sú súdy povinné vydať do 48 hodína a sú vykonateľné ich vydaním. Toto predbežné opatrenie bolo doteraz uvádzané pod písmenom g ). Vďaka predkladanej novele by však malo byť zaradené pod písmeno h). V súvisiacich ustanoveniach však predkladatelia žiadne zmeny nenavrhovali, takže odkaz na písmeno g) v týchto ďalších ustanoveniach by sa vzťahoval k inému predbežnému opatreniu. Ochrana osôb ohrozených násilím a jej zmysluplná právna úprava zjavne nie je pre prekladateľov návrhu takou dôležitou, aby im stála za to, aby pripísali do svojho návrhu zopár riadkov, ktorými by tam, kde bolo doteraz písmeno g), napísali písmeno h). Podobných nonsensov je v tejto časti návrhu viacero. Postoj predkladateľov návrhu možno v tejto súvislosti zhrnúť asi takto - čo tam po obetiach násilia, čo tam po tom, že si nedáme ani tú námahu, aby sme si prečítali to, čo napíšeme, my chceme mať predbežko o striedavej starostlivosti !
Isteže, poslanci majú právo zákonodarnej iniciatívy. Znamená vari toto právo, že môžem načarbať haky-baky, naskladať ich bez ladu a skladu a predložiť ich úplne vážne Národnej rade Slovenskej republiky ako návrh zákona ? A keď mi neprejde, obviňovať všetkých dookola, len nie vlastnú lajdáckosť ?
A teraz k samotnému Zákonu o rodine.
Konkrétne ustanovenie (§ 24 odsek 2) Zákona o rodine, ktoré podmienky striedavej starostlivosti v súčasnosti upravuje, znie takto:
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Do pozornosti dávam predovšetkým tú časť ustanovenia, ktorá hovorí o tom, že ak so striedavou starostlivosťou súhlasí hoci len jeden z rodičov, súd musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa Vyjadrenia, ktoré predkladanú novelu obhajovali tým, že mala umožniť zveriť dieťa do osobnej starostlivosti za situácie, keď s ňou jeden z rodičov nesúhlasí, vychádzajú alebo z dokonalej neznalosti platnej právnej úpravy, alebo sú prosto hrubým pokusom manipulovať verejnou mienkou.
A teraz sa prizrime tomu, čím vyššie citované ustanovenie navrhovali nahradiť zmienení poslanci. Podľa návrhu by malo znieť takto:
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a majú na to vytvorené vhodné podmienky, tak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Čo sa nám to stratilo ? Záujem dieťaťa.
Prečo ? Predkladatelia majú aj na toto odpoveď. V dôvodovej správe píšu:
Poslanecký návrh tiež precizuje Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde explicitne uvádza, že striedavá starostlivosť je relevantným a plnohodnotným variantom porozvodovej starostlivosti o dieťa a rešpektuje jeho najlepší záujem.............
Zmena tohto ustanovenia vytvára širší priestor pre sudcov aj rodičov, aby lepšie využívali inštitút striedavej starostlivosti v možných prípadoch. Tým sa zabezpečí, že viac detí rozvodom nepríde o jedného z rodičov, s ktorým by obvykle stratili alebo obmedzili kontakt. Toto ustanovenie zakladá na rešpektovanie rodičovských práv oboch rodičov a neobmedzuje práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov.
Takže už to vieme. Tým, že zákon obsahuje zmienku o tom, že pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti, (ako inak o akejkoľvek otázke týkajúcej sa maloletých detí) je potrebné zohľadňovať predovšetkým záujem dieťaťa, vlastne bráni tomu, aby ZÁUJEM DIEŤAŤA zohľadňovaný bol. Až keď zo zákona vypustíme povinnosť brať zreteľ na záujem dieťaťa, až vtedy budeme konať v jeho najlepšom záujme.
A prekladatelia sa čudujú, že im toto neprešlo......
Samozrejme predkladatelia majú odpoveď. Oni vedia, ako to vyplýva z dôvodovej správy, že najlepšie pre dieťa je, ak je zverené do striedavej starostlivosti. A pomôžu si hneď Dohovorom o právach dieťaťa. Lebo tam sa píše, že
- dieťa nemá byť oddelené od rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
- dieťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov má právo udržiavať pravidelný osobný kontakt soboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
- obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu arozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
Kde presne sa píše o tom, že spoločná zodpovednosť, osobný kontakt a právo nebyť oddelené od rodičov znamená automaticky STRIEDAVÚ STAROSTLIVOSŤ ? Nikde. A všade je tam, na potvoru, aj pri tých právach rodičov, aj pri osobnom kontakte, aj pri spoločnej zodpovednosti, pripomenutý ZÁUJEM DIEŤAŤA.
Je v najlepšom záujme dieťaťa byť zverené do striedavej starostlivosti, ak otec (lebo všetci vieme, že o otcoch, ktorým sa krivdí, hovoríme) doteraz prišiel z piatich razov určených pre styk s dieťaťom raz a štyrikrát ho nechal čakať o pol deviatej v sobotu pri dverách ? Je v najlepšom záujme dieťaťa byť zverené do striedavej starostlivosti, keď si pamätá ako otec mamu, jeho mamu, bil, keď bývali spolu ? Je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo do striedavej starostlivosti zverené, keď doteraz bola mama celý jeho svet, lebo otec akosi nemal čas ? Je v najlepšom záujme dieťaťa byť zverené do striedavej starostlivosti, ak sa otec preváža na drahých autách, chodí na exotické dovolenky, býva v luxusnom byte napísanom na niekoho z príbuzných, a v konaní o výživnom sa oháňa daňovým priznaním, podľa ktoré je v hlbokej strate ? Je v najlepšom záujme dieťaťa, byť zverené do striedavej starostlivosti, keď sa otec domáha striedavej starostlivosti, len preto, lebo mama podala návrh na zvýšenie výživného ?
Podľa predkladateľov návrhu, áno. Nič z toho, čo som napísala nerobí totiž rodiča nespôsobilým vychovávať dieťa, a preto, ak požiada o striedavú starostlivosť, má ju dostať.
Ak sa ešte na chvíľku vrátime k Dohovoru o právach dieťaťa, nájdeme tam aj tieto vety:
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Tak, čo teraz s týmto záväzkom zmluvnej strany ? Znamená patričná pozornosť venovaná názorom dieťaťa to, že keď chce byť v striedavej starostlivosti, berieme ho do úvahy a keď nechce, neberieme ?
Vlastne, aj na toto máme odpoveď. Ak povie áno, tak je to preto, že chce byť v striedavej starostlivosti. Ak povie nie, potom je určite ovplyvnené a nahuckané nenávistnou matkou, ktorej jediným zmyslom života je mstiť sa otcovi. Nemožno predsa ani len pripustiť, že by si dieťa, ako mysliaca a cítiaca bytosť, vytváralo svoje vzťahy k rodičom a názory na nich, na základe svojho vlastného vnímania ich správania.
Začínam chápať, prečo v dôvodovej správe k predkladanému návrhu chýba vyhlásenie, že navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná (Legislatívne pravidlá tvorby zákonov, článok 4, odsek 4).
Bolo by skutočne zaujímavé štatisticky vyhodnotiť donekonečna omieľanú mantru o tom, ako ženy, opustené svojimi mužmi, zasvätia celý zvyšok svojho života tomu, aby urobili svojim bývalým manželom zo života peklo a neštítia sa pritom zneužívať na to svoje vlastné deti. Napríklad tým, že by sme porovnali počet rozhodnutí o zverení detí na čas po rozvode matke, s počtom konaní o výkon rozhodnutia, vedených práve z dôvodu, že matka neumožňuje styk otca s deťmi podľa rozsudku súdu.
Aj to by bolo zaujímavé - porovnať v počtoch konaní o starostlivosti o deti, v koľkých prípadoch otcovia vôbec prejavili záujem, aby im dieťa bolo zverené do starostlivosti. Možno by tieto údaje napovedali veľa o tom, prečo je taká výrazná väčšina detí na čas po rozvode zverovaná matkám.
Na jednom z transparentov podporovateľov predkladanej novely sa objavil nápis „ Dieťa nie je majetok". Možno by bolo dobré, keby si ten, kto tento nápis napísal, ho aj prečítal. A možno by si ho mali prečítať aj predkladatelia. Možno by potom prestali uvažovať o dieťati ako o veci, ktorú si majú právo rodičia predkladať z jednej poličky na druhú poličku, bez toho, že by sa tej veci museli pýtať, či sa takto cíti dobre.
