Ako z iného sveta

Autor: Iveta Rajtáková | 27.6.2011 o 8:45 | Karma článku: 5,74 | Prečítané:  976x

                    Nadávame, na čo príde. Hádame sa o „vážnych" aj nevážnych veciach. Mnohí pri každej príležitosti nezabudnú pripomenúť, aké je to Slovensko bezvýznamné a provinčné A neuvedomujeme si, ako sa pri tomto nadávaní, hádkach a polemikách, meníme.

                  Pred časom som po rokoch videla znovu jednu, či dve časti zo seriálu zo sedemdesiatych rokov Straty a nálezy. Poniektorí z nás si ešte pamätajú na Milana Kňažka, ktorý sa vtedy ešte nepotreboval strihať strojčekom s nadstavcom č.1, aby nebolo vidno, že si už pomaly strihať nemá čo, a Magdu Vášáryovú, v čase, keď ešte nemusela hovoriť, že tých pár kíl nadváhy má, pretože ich mať chce. V piatich dieloch seriálu sa filozoficky prebuľkali k tom, čo bolo jasné už od začiatku Teda, že chcú spolu spať. Samozrejme, to všetko s odstupom a nadhľadom socialisticko-realistických intelektuálov. Dej sa odohrával na pozadí života nemocnice, kde Milan Kňažko, ako doktor Oberuč, doktoroval.

                 A teraz to príde. Lekári, riešiaci zároveň zdravotné, osobné, finančné, aj ľúbostné problémy svojich pacientov, prednášajú tým istým pacientom všetky tie hlbokomyseľnosti o jedinom zdraví, s cigaretou v ruke ! V doktorskej izbe, aj v izbe pacienta, pri posteli ktorého si už smrtka ostrí kosu. Všade.

                 Dívala som sa, a takmer som neverila. Ako z iného sveta. Panebože, toto bolo naozaj niekedy možné?     

                 Predvčerom sa mi podarilo náhodou vidieť českú verziu program Ano, šéfe ! Zhodou okolností naozaj len vidieť, a nie počuť. Dojem bol o to silnejší. Grimasy kata všetkých fušeráckych reštauratérov.....a zábery na jedálny lístok, z ktorých boli aj mne jasné hrubé gramatické chyby v češtine a - teraz to najlepšie - reštaurácia, v ktorej sa čašníčka nesúca taniere s jedlom, prepletá pomedzi fajčiacich hostí.

                 Dívala som sa, a takmer som neverila. Ako z iného sveta. Panebože, toto je naozaj ešte niekde možné?

                Nadávame, na čo príde. Hádame sa o „vážnych" aj nevážnych veciach. Mnohí pri každej príležitosti nezabudnú pripomenúť, aké je to Slovensko bezvýznamné a provinčné. A neuvedomujeme si, ako sa pri tomto nadávaní, hádkach a polemikách, meníme.

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?