Bieda

Autor: Iveta Rajtáková | 2.5.2012 o 8:54 | Karma článku: 7,74 | Prečítané:  1043x

       Hlad má veľké oči. Ten môj má priam vlčie okále. V stánku s rýchlym občerstvením si kupujem hneď dva vegaburgery. Jedným z tých vyhladnutých očí sledujem svoje nepredpisovo zaparkované auto a druhým predavačku, ktorá nenáhlivo balí do papiera s  červeno-bielymi štvorčekmi dve žemle a k nim prisype zopár hranoliek. Jeden zabalí do mikroténového vrecka, do druhého sa pustím, len čo si v aute zapnem pás.  

       Zo žemle trčia kúsky vyprážaného karfiolu, šampiňóny, kúsky červenej kapusty, kdesi v útrobách sa skrýva kukurica, a to všetko je hojne poliate tatárskou omáčkou. Po každom súste skontrolujem, či sa niečo z toho neocitlo na mojich šatách. Neuveriteľné, prvú žemľu mám za sebou a ešte stále nevyzerám ako prasa. Pomaly začínam mať dosť, keď rozbalím mikroténové vrecko s rovnakým obsahom. Ešte zopár súst a v mikroténovom vrecku končia dva papierové obrúsky, štvorčekované obaly aj nahryzený nevábny zvyšok môjho obeda - roztlačený zvyšok karfiolu, zafarbený naružovo kapustou, zrnká kukurice a huby, to všetko zmiešané do jednej masy bielou omáčkou. Mikroténové vrecko putuje do koša na ulici. Posledný pohľad na moje šaty - bez fliačika. Môžem vojsť do kancelárie a tváriť sa ako civilizovaný človek.

         Keď sa po niekoľkých hodinách odchádzam z práce, moje cesta vedie popri smetnej nádobe, v ktorej skončili zvyšky môjho jedla. Po niekoľkých krokoch si uvedomím, že na chodníku predo mnou leží niečo povedomé. Červeno-bielo štvorčekovaný papier. Za ním jeden biely obrúsok, znovu štvorčeky a ďalší obrúsok. Odmietam  uveriť tomu, čo je zjavné a vrátim sa k odpadkovému košu. Moje mikroténové vrecko s odpudzujúcim obsah v ňom už nie je.

       Vraciam sa opäť po stopách svojho obeda a vrecko zazriem ležať na trávniku vedľa červeno-bielych štvorčekov. A potom už nič, len zrnko kukurice na chodníku.   

      Popŕcha. Kvapky dažďa mi stekajú po tvári spolu so slzami.

      Pomaly kráčam cestou, po ktorej predo mnou išla bieda.     

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?