reklama

Slovensko opravuje medzinárodný dohovor. Prečo?

Hádam ani neexistuje medzinárodný dohovor, či dokument, týkajúci sa domáceho násilia a násilia páchaného na ženách, ktorý by Slovenská republika nepodpísala. Miesto Slovenska je v prvej línii podpisovačov takýchto dokumentov. Naposledy sa náš podpis zaskvel pod Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej sa obmedzím len na označenie „Dohovor"). A aby nás nikto nemohol obviniť, že nekonáme dostatočne akčne, stalo sa to hneď v prvý deň, keď bol Dohovor otvorený na podpis, teda 11. mája 2011.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Podpisu Dohovoru predchádzalo uznesenie vlády č. 297, prijaté na jej rokovaní dňa 4. mája 2011. Materiál, vrátane oficiálneho textu Dohovoru v angličtine a jeho slovenského prekladu predložila na rokovanie vlády vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Teda, nie celkom preklad.

Z dôvodov, o ktorých sa môžeme len dohadovať, predložila pani ministerka v slovenčine text, ktorý Dohovor neprekladá, ale tak po našom, vylepšuje.

Nerobím si ambíciu, že by som odhalila všetky „opravy", ktoré Dohovor poslovenčujú, teda prispôsobujú na podmienky toho, čo oficiálne slovenské autority, zodpovedné za jeho implementáciu, považujú za primerané na slovenské pomery. Sú však korekcie, ktoré jednoducho bijú do očí

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začnime článkom 29, jeho odsekom 2. Ten ukladá zmluvným stranám Dohovoru prijať potrebné opatrenia, aby poskytli obetiam primerané civilné (občianskoprávne) prostriedky proti štátnym orgánom, ktoré nesplnili povinnosť prijať v rámci svojej kompetencie potrebné preventívne alebo ochranné opatrenia. V oficiálnom texte, zverejnenom na stránke Rady Európy, to stojí takto:

Article 29

Civil lawsuits and remedies

2. Parties shall take the necessary legislative or other measures to provide victims, in accordance with the general principles of international law, with adequate civil remedies against State authorities that have failed in their duty to take the necessary preventive or protective measures within the scope of their powers.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A teraz sa pozrime, čo z toho v slovenskej verzii vzniklo.

Článok 29

Občianskoprávne spory a prostriedky

2. Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia, aby poskytli obetiam v súlade s všeobecnými zásadami medzinárodného práva primerané občianskoprávne opravné prostriedky proti štátnym orgánom, ktoré nevykonali potrebné preventívne a ochranné opatrenia v rámci rozsahu ich právomocí.

Takže občianskoprávne opravné prostriedky... Nemožno pochybovať o tom, že predkladateľ, ministerstvo spravodlivosti, aj bývala ministerka samotná, vníma zásadný rozdiel medzi „občianskoprávnymi prostriedkami" a „občianskoprávnymi opravnými prostriedkami". Ťažko si predstaviť, čo by mohlo byť týmito „občianskoprávnymi opravnými prostriedkami" v konkrétnom kontexte mienené. Najlogickejšia odpoveď je - nič. Z ustanovenia, ktoré má obeti násilia zaručiť na základe civilnej žaloby, či iného účinného prostriedku vyvodenie zodpovednosti za zlyhanie štátnych orgánov pri plnení ich povinnosti, sa po takejto transformácii do slovenského jazyka a slovenských pomerov stal neškodný a nezáväzný nonsens.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poďme ďalej. Starostlivosť o deti, styk a bezpečnosť. Veľmi populárna téma v posledných rokoch. Iste, nie v kontexte s domácim násilím. Toto, zdá sa nie je nič, čo by ministerstvo spravodlivosti, či ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré má kompetenciu vo veciach rodiny priamo v názve, zamestnávalo. Pochopiteľne, sústrediť sa je potrebné na podstatnejšie veci. Teda prakticky na jednu. Násilie v rodinách, ani ochrana jeho obetí, deti nevynímajúc, to nie je. A aby nám Dohovor, ktorý, keď sme ho už raz podpísali, budeme musieť niekedy aj ratifikovať, a potom, (preboha!) dodržiavať, veľmi neprekážal, upravíme si ho podľa našich potrieb. A tak sa z článku 31, jeho odseku 1, ktorý v oficiálnej verzii znie takto:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Article 31

Custody, visitation rights and safety

1. Parties shall take the necessary legislative or other measures to ensure that, in the determination of custody and visitation rights of children, incidents of violence covered by the scope of this Convention are taken into account,

stane na Slovensku toto:

Článok 31

Poručníctvo, práva na návštevu a bezpečnosť

1. Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri určovaní poručníctva a práv na návštevu detí boli vzaté do úvahy akékoľvek závažné incidenty násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

Všimli ste si? Z incidentov násilia sa nám v preklade stali "závažné incidenty násilia". Že v pôvodnom texte žiadna zmienka o "závažných" nie je? Ale mala by byť! A keď ju tam tá militantná feministická banda, ktorá Dohovor spískala a spísala nedala, my si to napíšeme po svojom. To teda na Slovensku nebude, aby nejaká tá facka, či zopár jadrných vyjadrení na adresu pomstychtivej mrchy, ktorá sa ani nemá právo matkou nazývať, bolo prekážkou spravodlivého, feministickými, staroštruktúrno - komunistickými a zakomplexovanými kreatúrami nezmanipulovaného rozhodnutia o deťoch!

Poďme ďalej. Sexuálne obťažovanie. Aj tento americký výmysel si našiel cestu do Dohovoru.

Article 40

Sexual harassment

Parties shall take the necessary legislative or other measures to ensure that any form of unwanted verbal, non-verbal or physical conduct of a sexual nature with the purpose or effect of violating the dignity of a person, in particular when creating an intimidating, hostile, degrading, humiliating or offensive environment, is subject to criminal or other legal sanction.

A teraz po slovensky:

Článok 40

Sexuálne obťažovanie

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie, aby akákoľvek forma nechceného verbálneho, neverbálneho alebo fyzického konania sexuálnej povahy s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby najmä vytváraním zastrašujúceho, nepriateľského, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia, podliehala trestnoprávnej alebo inej právnej sankcii.

Počítajme. Koľko adjektív je pred slovom „environment"? Päť. A koľko pred slovenským „prostredím"? Štyri. Kde sa nám stratilo slovo „ponižujúce"? V preklade. Stratilo sa v preklade. Lebo to už je priveľa. Ani zastrašujúce, ani nepriateľské, ani zneucťujúce, ani urážlivé. Nič sa už nesmie. Tak my si ukryjeme pre seba aspoň to ponižovanie. Aj sme si skryli.

Nakoniec perla. Keby to nebolo také zúfalé, bolo by to na smiech.

Article 51

Risk assessment and risk management

1. Parties shall take the necessary legislative or other measures to ensure that an assessment of the lethality risk, the seriousness of the situation and the risk of repeated violence is carried out by all relevant authorities in order to manage the risk and if necessary to provide co-ordinated safety and support.

A teraz prosím o osobitnú pozornosť. Toto je „naša" verzia:

Článok 51

Posudzovanie rizík a krízový manažment

1. Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby posudzovanie smrteľného rizika a vážnosti situácie pri opakovanom násilí, sa vykonávalo všetkými príslušnými orgánmi s cieľom riadiť riziko a poskytovať alebo koordinovať bezpečnosť a podporu.

Takže, z posudzovania "smrteľnosti rizika, vážnosti situácie a rizika opakovaného násilia sa po „našom" stáva posudzovanie „smrteľného rizika a vážnosti situácie pri opakovanom násilí."

Ťažko nájsť explicitnejšie vyjadrenie toho, čo vedie znovu a znovu k fatálnym koncom príbehov domáceho násilia, ktoré zčasu načas otrasú verejnosťou, aby časom zapadli prachom iných šokujúcich správ, bez viditeľného vplyvu na činnosť zodpovedných štátnych orgánov, ako je tento drsný posun obsahu a významu citovaného článku. V našej verzii, nie je totiž povinnosťou štátnych orgánov posudzovať riziko opakovania násilia a primerane tomuto posúdeniu riziko koordinovane zvládnuť, ale posudzovať len smrteľné riziko. Vážnosť situácie len za predpokladu, že ide o opakované násilie. Bránim sa pomysleniu, že by jedným z možných výkladov tohto typického slovenského výtvoru, mala byť povinnosť, aj smrteľnosť rizika posudzovať len pri opakovanom násilí. Ale bez ohľadu na túto hororovú možnosť, jedno je nesporné - riziko opakovania násilia posudzovať nechceme a nebudeme. A keby sa náhodou k násiliu opakovane došlo a nebodaj s tragickým koncom, ruky si umývame, nič sme neporušili, lebo nám to Dohovor (aspoň v našej verzii) neukladá.

Už v úvode som napísala. Podpíšme akýkoľvek dohovor. V trestnom zákone máme týranie blízkej a zverenej osoby, nebezpečné vyhrážanie, chránenú osobu, blízku osobu, zvýšenie trestnej sadzby za trestné činy spáchané na chránených osobách... Zdá sa, ideálny stav. Realita?

Realita je taká, že tam, kde formálne trestný zákon pritvrdzuje, prax zmäkčuje. Tam, kde zákon ukladá prísnejší trest, ak je trestný čin spáchaný voči manželovi, bývalému manželovi, druhovi, bývalému druhovi, našla prax z tejto nemilej situácie východisko.

Tým čarovným zaklínadlom je § 10 odsek 2 Trestného zákona podľa ktorého:

Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Rozvádzate sa a manžel, rozchádzate sa a partner vám plesne zopár poza uši a prehodí, že vám ruky, nohy poláme? Ste chránenou osobou a mal by dostať prísnejší trest. Ale... Rozvádzajúca sa žena, rozchádzajúca sa partnerka je človek desiatej kategórie a závažnosť trestného činu spáchaného voči takej onuci je nepatrná. Nepomôže vám, že ste chránená osoba. Ste nechránená oštara. A tak je z trestného činu so sprísnenou trestnou sadzbou - priestupok.

Ak má obeť to výnimočné šťastie a policajt, ktorému prišla podať trestné oznámenie v nej nevidím len ďalšiu beštiu, ktoré chce toho svojho chlapa obrať o byt, auto, dom, deti, skrátka o všetko a nedajbože začne trestné stíhanie, ešte nie je vyhraté. Nepomôžu ani tri znalecké posudky, ktoré u manželky aj deti diagnostikujú posttraumatickú stresovú poruchu. Východisko sa nájde. Súd skonštatuje, že správanie „násilníka nebolo motivované s cieľom niekomu ublížiť, ale bolo podmienené skresleným vnímaním udalostí, ktoré nebol schopný vnímať objektívne, nakoľko boli ovplyvnené jeho subjektívnym postojom, ktorý jediný považoval za správny".

Skúsme si predstaviť, že by obeťou nebola manželka a deti. Zamýšľal by sa vtedy súd nad tým, že páchateľ je nevinný, lebo si myslel, že hocikomu zlomiť nos, či rozbiť ústa je jeho sväté právo? Absurdné.

Alebo takýto skvost. Ak má dieťa z otca hrôzu takú veľkú, že sa v dvanástich rokoch od strachu pred ním pomočí, je to v poriadku, lebo ak by sme to za normálne nepovažovali, „potom v praxi by mohol nastať extrém, že rodič v záujme riadnej výchovy dieťaťa by nemohol zvýšiť hlas, pokarhať ho alebo v niečom obmedziť". Môže sa síce stať, že tá „riadna výchova" vedie k tomu, že dieťa príde samo na „sociálku" a pýta sa do krízového centra, ale aj na to má iný súd odpoveď. Podľa neho „obžalovaný sa konania dopustil v podstate z nevedomosti a v snahe resp. domnení že tak nekonal v úmysle týrať svoju rodinu ale v domnení, že koná správne, lebo v podstate po finančnej stránke sa o ňu staral".

A potom, že otroctvo existuje už len v krajinách tretieho sveta...

Vráťme sa teda k Dohovoru. Kým existuje v slovenskom právnom poriadku možnosť, čo i len teoretická (pretože vynaliezavosť pri ochrane páchateľov hraníc nemá), aby sa páchatelia domáceho násilia a násilia na ženách boli predmetom osobitne láskavého, a so zdravým rozumom nemajúceho nič spoločného, zaobchádzania zo strany verejnej moci nie je potrebné Dohovor prepisovať. Cesta na to, ako z neho urobiť bezzubú deklaráciu, sa nájde aj bez toho.

Iveta Rajtáková

Iveta Rajtáková

Bloger 
  • Počet článkov:  152
  •  | 
  • Páči sa:  45x

Som Iveta Rajtáková. To podstatné, čo sa dá o mne povedať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSlužbyPoézia alebo pocta SufenoviSvet nie je children friendlyVideli smeVeci verejnéSvet, v ktorom žijemBoli sme v...SúkromnéZ iného sveta

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu