Portrét inteleguánky

Autor: Iveta Rajtáková | 9.8.2013 o 9:23 | (upravené 9.8.2013 o 9:39) Karma článku: 6,91 | Prečítané:  732x

Celkom dobrovoľne sa priznávam. Som z tých, ktorým v rôznych životných situáciach preblesne hlavou spomienka na myšlienku, pointu, obrázok, či len zopár slov, ktoré som čítala. A aj k tomu sa priznávam, že niekedy, naozaj zriedkavo, keď ma počuje len niekto, kto ma ako-tak, ale predsa len pozná, ich aj nahlas vyslovím. Chápem, že týmto priznaním som sa definitívne v očiach väčšiny zaradila medzi inteleguánov, a úprimne povedané, nemrzí ma to ani najmenej. Naopak, pevne verím, že pre túto mienkotvornú masu bude moje priznanie dostatočným varovaním, aby v čítaní nepokračovali ďalej. Moje inteleguánske výplody za to nestoja a okrem toho, nerozumeli by im.

                   Tak a teraz keď tu zostala len hŕstka outsiderov, je načase ísť s úprimnosťou ešte ďalej. Milujem Malého princa. A to stačí. Lebo, dovolím si na tomto mieste parafrázovať ďalšiu literárnu postavu - kto vie, pochopí, kto nevie, tomu je zbytočné vysvetľovať.  

                   Stretnutie. Zopár dospelých a jedno dieťa. Príliš malé na to, aby sa dokázalo nudiť. Pred životunebezpečným vplyvom počúvania superdôležitých rečí dospelých sa múdro chráni najtypickejšou zbraňou malých detí. Nájde kúsok papiera, fixku a kreslí. Keď svoje dielko na poznámkovom papieriku dokončí, rozhliadne sa. Jej pohľad uľpie na mne. Asi vyzerám, ako človek, ktorý naliehavo potrebuje, aby ho niekto potešil.

                   „Nakreslila som ti obrázok," malá princezná podíde ku mne a podá mi práve dokončené dielko. Domček, nad ním slniečko.

                   „Krásny obrázok," zhodnotím kresbičku a ako správna dospeláčka, ktorá nikdy nie je spokojná s tým, čo má, hneď žiadam viac.

                  „Nemohla by si nakresliť aj mňa?"

                   Dieťa sa na mňa pozrie napoly pobúreným a napoly ľútostivým pohľadom. Chvíľu porozmýšľa, či jej tá nechápavá a nenásytná osoby stojí za odpoveď. Potom sa nado mnou predsa len zľutuje a povie:

                   „Ty si predsa v tom domčeku."                        

                   To je asi tak všetko, čo som chcela napísať. Už len pripojím svoj portrét. Myslím, že som sa jej celkom podarila. Osobitne ten môj odporný, sarkastický úsmev vystihla dokonale.

                   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?