Súmrak

Autor: Iveta Rajtáková | 7.2.2014 o 7:50 | (upravené 7.2.2014 o 7:58) Karma článku: 11,31 | Prečítané:  869x

Vraciame sa domov z nákupu. Ja a moja mamka sedíme spolu v aute. Dnes bol pekný slnečný deň, a napriek tomu, že je už takmer päť hodín, tma sa len pomaly vpíja do svetla.

Prebrali sme už všetky novinky z príbuzenstva aj z ulice. A tak ľahko a samozrejme, ako keď hovorila o všetkých tých banalitách každodenného života, moja sedemdesiatštyriročná mamka pokračuje v rozhovore:

„Teraz, keď je už dlhšie vidno, sedávam za súmraku v izbe a pozorujem, ako sa pomaly stmieva. Želala by som si, aby ste sa toho mohli aj vy dožiť. Keď budete mať toľko rokov ako ja, aby ste mohli len tak pokojne sedieť a vidieť ako sa stmieva. Veľmi si to pre vás želám.“

Ja si v tej chvíli neželám nič. Okrem toho, aby bol so mnou ešte nekonečne dlho človek, ktorý pre svoje deti chce len to, aby mohli v starobe pokojne sedieť za súmraku.

 

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?