Ad: Rodič a rodič alebo ukážka hrubozrnnej demagógie par excellence

Autor: Iveta Rajtáková | 25.2.2014 o 15:17 | (upravené 25.2.2014 o 15:25) Karma článku: 10,71 | Prečítané:  2896x

Neviem celkom presne čomu vďačím za ten nerozumný nápad. Asi rozpoloženiu, v ktorom som sa ocitla, keď som včera večer dopozerala Okupáciu v 26 obrazoch. Názov článku Rodič a rodič sa mi zdal taký prívetivý. Sľubujúci, že článok bude o tom, že sú aj rodičia, ktorým, v porovnaní s tými inými, ide predsa len pri výchove detí o viac ako o to, aby v každom okamihu mali navrch a aby sa nič nedotklo ich rodičovskej autority. Jednoducho, že v tomto svete je ešte nádej a blá blá blá...a bola som v pasci.

Už na úvode si dala autorka záležať. Vracala sa z pohrebu, ktorý bol v katolíckom kostole, kde „človek v tom smutnom opare ani nerozumel o koho tam vlastne šlo“

Považujem sa za gramotného človeka, statočne si robím všetky testy, ktorým je dieťa, ktorému som MATKOU, v deviatom ročníku základnej školy podrobované a absolvujem ich so cťou. Napriek tomu, ani opakované prečítanie prvých viet ani chvíľa hlbokého sústredenia, mi nepomohli objasniť význam prečítaného. A nerozumiem doteraz.

Bola autorka na pohrebe a nevie komu? V katolíckom kostole bol pohreb a nevedeli koho pochovávajú? Bol tam opar? Bola autorka v opare?

Potom však autorka odhodila akékoľvek tajomno aj akékoľvek zábrany a opar sa rozplynul.

Ide o to: KDH vadí, že na prihláškach na vysokú školu sú namiesto doterajších rubrík „matka“ a „otec“ kolónky „rodič“ a „rodič“. Pre autorku, ako na záver vyplynie, je to dôkaz toho, že poslanci „absolútne stratili kontakt s realitou“.

Dospieva k tomu veľmi jednoducho. Pred rokmi bola na terénnom výskume, pri ktorom sa zisťovalo, koľko je Rómov a aké sú ich volebné preferencie. (Predovšetkým druhá časť výskumnej úlohy vyvoláva určité otázky o jej účelnosti, či presnejšie účelovosti, ale táto téma zjavne nie je u autorky na programe dňa.)

Autorka a kolegovia prešli horami a dolami Slovenska a veľa videli. Videli rôzne veci, o ktorých mnohí ľudia vedia aj bez toho, aby im za to niekto (aj keď podľa autorky „mizerne“), ale predsa len zaplatil.

Potom autorka použije zbraň najťažšieho kalibru a vypáli s ohromujúcou kadenciou:

„Školstvo je už roky v rozklade, chýbajúce učebnice sú každoročným folklórom, žiaci prepadávajú v testoch, alternatívne školy bojujú o svoju holú existenciu, rodičia vo väčších mestách o miesta v škôlke, učitelia ponižujúco bojujú o postavenie v spoločnosti.“

A prichádza smrtiaci úder – v tomto apokalyptickom stave sa poslanci KDH zaoberajú dvoma kolónkami v elektronickej prihláške na vysokú školu!

Druhýkrát som na tomto mieste prestala čítať a ticho hĺbajúc, snažila som sa dopátrať k tomu, prečo sú poslanci KDH odľudštené monštrá, keď sú v stave takéhoto úpadku schopní riešiť dve kolónky v prihláške na vysoké školy, a prečo nie sú tými monštrami tie neidentifikované osoby na ministerstve školstva, ktoré v stave takto dramaticky opísanej spoločenskej katastrofy v ich vlastnom rezorte nemajú inú, dôležitejšiu a naliehavejšiu prácu, ako zamieňať matku a otca za rodiča a rodiča na prihláške na vysokú školu.

Tá istá otázka mi napadla znovu na mieste, keď autorka na oheň svojho inkvizičného zápalu priložila ďalší nepriestrelný argument o tom, že

„tisícky takýchto detí v živote žiadnu prihlášku na vysokú školu neuvidia, väčšina z nich neuvidí ani len maturitné vysvedčenie alebo výučný list.“

Sledujúc obdivuhodne svojský spôsob argumentácie J autorky, ktorý by bolo hriechom nazvať logikou, bolo by legitímne položiť otázku, prečo niečo meniť na prihláške na vysokú školu, keď „tisíce takých detí....“

A prišiel obligátny záver – za všetko môžu politici. Teda za nefunkčnú toaletu, za to, že učitelia musia „ponižujúco“ bojovať o postavenie v spoločnosti (lebo bojovať o postavenie je zrejme ponižujúce a dostať ho ako privilégium je neponižujúce), za to, že žiaci prepadávajú v testoch (odporúčam pozrieť každoročne zverejňované správy štátnej školskej inšpekcie) atď. atď...

Nepriateľ je odhalený, všetko je jasné. Len nie to, čo to má spoločné s otázkou matka - otec či rodič – rodič na prihláške.


Spoločenská diskusia je dobrá vec. A najlepšia je vtedy, keď zúčastnení na nej ponúknu aj niečo iné, ako chuť a schopnosť len tak trochu ponadávať druhej strane barikády.



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?