V Slovenskej sporiteľni alebo v Kocúrkove?

Autor: Iveta Rajtáková | 27.2.2014 o 9:20 | Karma článku: 18,33 | Prečítané:  23390x

Týmto sa ospravedlňujem distingvovanému pánovi zo Slovenskej sporiteľne, ktorého som včera upozornila na to, že môj blog, v ktorom sa so svojimi skúsenosťami s absolútnym nedostatok čohosi, čo by sa dalo nazvať súdnosťou, v tejto banke, nazvem „Veselé príhody so Slovenskou sporiteľňou“. Uvedomila som si totiž, že oveľa výstižnejšou bude parafráza názvu môjho staršieho článku, v ktorom som opísala svoje skúsenosti s bizarným svetom inej finančnej inštitúcie. Jedno ako druhé, štípete sa do ruky a pýtate sa, či sa Vám to nesníva.

Koncom augusta minulého roku mi Slovenská sporiteľňa listom oznámila, že mi zníži limit prečerpania na mojom účte. Ponúkla mi zároveň ochotne, že túto situáciu mi „pomôže“ vyriešiť splátkovým úverom. Mám kontaktovať svoju „poradkyňu“. Výborne.

Poradkyňu som kontaktovala. Informovala som ju, že mám záujem využiť láskavú ponuku banky. Kedy to môžeme vybaviť?

Mohli sme to vybaviť v krátkom čase. Žiadne zdĺhavé formality. V banke ma čakala zmluva o úvere podpísaná za banku oprávnenými osobami. Pripojila som svoj autogram a it was done. Dostala som jedno vyhotovenia zmluvy. Takto majú vyzerať služby v banke, ktorej som viac než 18 rokov klientkou.

O niekoľko hodín mi poradkyňa volá. Všetko je inak. Kolega, ktorý zmluvu podpisoval sa pomýlil. On nevedel, že to sa tak podľa ich podmienok nerobí. Keď som pochopila obsah hovoreného, urobila som vopred na neúspech odsúdený pokus, zvýšiť právne vedomie personálneho substrátu Slovenskej sporiteľne. Zmienila som sa o právnych úkonoch, o tom že zmluvy sa nemôžu len tak podpisovať a potom hovoriť, že ja už tak nechcem, že odstúpiť od zmluvy sa dá len v zákonom stanovených prípadoch atď. atď. Všetko márne. Ako som už povedala, zúfalý pokus. Poradkyňa na druhej strane prešla určite mnohými školeniami, ktoré v nej vypestovali nezničiteľnú odolnosť voči akýmkoľvek argumentom.

Vzdávam to. Tak dobre. Ja im zaplatím v hotovosti, o čom mi znížili limit a oni nech mi napíšu dohodu, ktorou spoločne zrušíme zmluvu o úvere. Lebo tá bude naďalej PLATNÁ.

Urobila som, čo som mala, banke som dala, čo bolo banky a Slovenskú sporiteľňu som informovala na takej smiešnej adrese, ktorá sa volá ombudsman, o svojom, krajne nelichotivom názore na úroveň jej služieb a jej zamestnancov osobitne. Nič.

Po nejakom čase sa mi PORADKYŇA ozvala. Že už majú tú zmluvu o zrušení zmluvy a nech ju prídem podpísať. Vysvetlila som poradkyni, že ja som už jednu zmluvu u nich podpísala, svoj čas už nemienim venovať účasti na ich hre pokus – omyl, zmluvu o zrušení zmluvy rada podpíšem. Nech mi ju prinesie alebo pošle. Ani nápad! Podľa INTERNÝCH predpisov banky zmluvy môžu podpisovať len v priestoroch banky. Urobila som pani poradkyni krátky exkurz do histórie nášho zmluvného vzťahu, aby som jej pripomenula, ktorá že zo strán sa správa ako malé decko, ktoré čarbe a čarbe a nevie čo vlastne. Bez šance. Poradkyňa zrejme medzičasom absolvovala ďalšie školenie. Demonštratívne som postrihala svoju kreditnú kartu vydanú Slovenskou sporiteľňou a snažila sa na celú vec zabudnúť, naivne si mysliac, že tejto grotesknej epizóde je koniec.

Prišiel začiatok roka. A s ním výpis z môjho úverového účtu. Vyplynulo z neho, že banka mi žiadny úver nedala, žiadny úver nemôžem čerpať, ale za vedenie úverového účtu Slovenská sporiteľňa zinkasovala za mesiac október, november, december po 5 eúr, spolu teda 15 eúr.

Keď som sa prebrala zo stavu blízkeho kóme napísala som ombudsmanovi :-))))

ďalší email. Možno by aj ten zostal bez povšimnutia, nebyť toho, že som do jeho predmetu napísala KRÁDEŽ.

Tentoraz sa ozvali. Pán so Slovenskej sporiteľne si so mnou dohodol stretnutie, prišiel aj s kolegyňou na moje pracovisko, ospravedlnil sa, dal mi drobné prezenty a predložil zmluvu o zrušení zmluvy, z ktorej vyplynulo, že zmluvné strany rušia všetky práva a záväzky zo zmluvy o úvere, okrem mojich záväzkov PLATIŤ POPLATKY ZA VEDENIE ÚVEROVÉHO ÚČTU.

Pán bol milý. Po tom, čo som už dokázala prehovoriť, som mu preto tiež milo vysvetlila, že toto nemôže nikto, ani Slovenská sporiteľňa myslieť vážne. Pán pochopil, súhlasil, sľúbil že príde znovu a prinesie iný papier.

Prišiel znovu asi po mesiaci. Najnovšia verzia masového šialenstva Slovenskej sporiteľne mala podobu zmluvy, podľa ktorej stranám zanikajú všetky doteraz nesplnené záväzky. O poplatkoch za vedenia účtu, ktoré si stihla Slovenská sporiteľňa zinkasovať, už aj za mesiac január ani slovo. Opýtala som sa zdvorilého pána na to, čo bráni tomu, aby Slovenská sporiteľňa napravila veci, ktoré zbabrala. Nobody knows.

Stačilo. Vysvetlila som poslovi zlých správ, že ho nestihne osud jemu podobných v menej civilizovaných spoločnostiach, ale že zhovievavosť, ktorou som doteraz prejavovala tejto podivnej cháske s krycím názvom banka práve narazila na dno a už nič nezostalo. Vyslovila som svoje jasné a zrozumiteľné očakávania aj termín, v ktorom by mali byť splnené. Potom prestanem písať beletriu a so mnou príde nie Kolaloka, ale právo.

Ja si svoj problém so Slovenskou sporiteľňou vyriešim. Možno to ešte nejaký čas potrvá, ale vyriešim. Viem čo robiť, nepotrebujem rady právnika, som v tomto smere sebestačná. Nedarí sa mi však odohnať myšlienku:

Akú šancu vyriešiť túto situáciu by mal na mojom miesta niekto iný?

Napádajú mi len znepokojujúce odpovede.

 

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?