Som Iveta Rajtáková. To podstatné, čo sa dá o mne povedať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Služby, Poézia alebo pocta Sufenovi, Svet nie je children friendly, Videli sme, Veci verejné, Svet, v ktorom žijem, Boli sme v..., Súkromné, Z iného sveta
Ale vaša reč nech je: áno - áno, nie - nie. Lebo čo je navyše, pochádza od Zlého (Evanjelium podľa Matúša, kapitola 5, verš 37). Dobrovoľný - konajúci z vlastnej vôle, bez nútenia (Krátky slovník slovenského jazyka, 2003)
Na prechod slovensko - ukrajinskej hranice panujú v zásade dva názory. Jeden, že bez drobného úplatku v pase na Ukrajinu ani nechoď, lebo nedôjdeš, ani sa nevracaj, lebo sa nevrátiš. (Aspoň nie tak skoro.) Druhý, je potrebné poznamenať, že menšinový až ojedinelý (možno aj jediný), že hraničné priechody sú miestom zaliatym slnkom, kde uniformovaní ukrajinskí colníci vítajú prichádzajúcich a lúčia sa s odchádzajúcimi miestnym destilátom, mávajú im so širokým úsmevom na pozdrav a temným mrakom na tomto slnečnom mieste je len arogancia ich slovenských kolegov.
Dávno som chcela napísať o veselých príhodách z krátkych ciest k nášmu východnému susedovi. Ale až keď ma iný článok na blogu rozosmial takmer k slzám, povedala som si, že prispejem aj ja svojou skromnou troškou k všeobecnému veseliu.
„My nemáme mapu? Prečo nemáme mapu? Lebo máme GPS? Tak prečo sme už tretíkrát na tom istom mieste? Prečo už nie sme v hoteli? Lebo GPS nejako blbne? Aha. Takže teraz by sme si tu na ulici mohli, vďaka tomu tvojmu GPS, postaviť stan. Ak by sme nejaký stan mali. Lebo práve tu nás to tvoje GPS doviedlo. Vieš čo, môžeš tu do konca svojho života krúžiť s tým tvojím GPS. A keď zomrieš, pochovám ťa aj s ním. A na hrob napíšem - Tu leží Juraj. Miloval seba a GPS. My odchádzame. Poď!" natiahla som ruku k Roxanke a vystúpili sme z auta na rušnej ulici cudzieho mesta. Takto, malým dobrodružstvom na začiatku, začalo naše veľké dobrodružstvo nazvané Dovolenka vo Florencii.
V Levočí majú najvyšší gotický drevený oltár na svete. To však nie je všetko, čo robí toto mesto výnimočným. Je možno posledným mestom na svete, kde ešte nepoznajú pojem - individuálny turista.
O tom, kedy sa pije Earl Grey, kde o tretej popoludní nevedia, či vám urobia dezert a o tom, či je „dark" biela čokoláda. Čiže, povedané slovami Pavla Satka, ďalšie malomeštiacke magoriny o štyroch hviezdičkách.
Toto nebude, použijúc slová týchto dní, veľmi vlastenecké.
Ja vlastne ani neviem. Mám sa tešiť, že Andrew Lloyd Webber skomponoval nový muzikál, alebo oplakávať biedny osud Fantóma opery, ktorého magický obraz ten istý skladateľ rozbil svojim najnovším opusom na cimprcampr ? Jedno je isté: teraz už možno definitívne zvolať -The Phantom of the Opera is dead - aj keď ten, kto nakoniec zomrie, nebude on.
Pamätáte sa na ten šialený nápad ktoréhosi z politikov pred niekoľkými rokmi, kompenzovať hoteliérom v Tatrách slabú lyžiarsku sezónu ? Našťastie, nápad sa neujal. Obávam sa však, že nebezpečenstvo ešte nie je zažehnané. Mám podozrenie, že lobisti na svoj okamih doteraz striehnu. Neviem si inak vysvetliť, prečo smemy všetci v pravidelných a krátkych intervaloch informovaní o tom, koľko Rusov, Čechov, Poliakov a (keď už iní neprídu) úbohých Slovákov zasa neprišlo tento alebo minulý týždeň utrácať eurá do tatranských krčiem, kto za to môže, či ti hnusní Rakúšania alebo vybití Poliaci. Tak naozaj, skúsme hádať. Kto za to môže ?
sme sa vybrali predminulú sobotu. Čo iné môžete od takej cesty čakať, keď všetky hlasy, ktoré na webe začujete, vám šepkajú do ucha unisono - ukrajinské cesty sú hrozné, ukrajinskí colníci nemihnú ani okom bez úplatku, ukrajinskí policajti si krátia chvíle naháňaním slovenských vodičov kvôli imaginárnym priestupkom a Ľvov je síce pekné, ale zakapané mesto. A na Ukrajine sa kradne. A je tam špina.
Predstavenie Ako sa Vám páči na Hlavnej ulici Košiciach v rámci Letných shakespearovských slávností. Stojím viac než hodinu na mieste, o ktorom dúfam, že bude vchodom do priestoru vyhradeného pre platiacich divákov.
je názov expozície venovanej v Osvienčime utrpeniu slovenských židov v období Slovenského štátu. Súčasťou expozície sú stránky Slovenského zákonníka obsahujúce Nariadenie č. 198/1941 zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov. Niektoré z jeho ustanovení:
vo Vranove....sedel pred niekoľkými desiatkami rokov Ján Kostra a napísal o tom báseň. O tých, v ktorých som sedela pred niekoľkými týždňami ja, píšem blog.
Pretože Gréci ich chcú späť a Britské môzeum im ich nechce dať. Možno existuje aj iné vysvetlenie, ale stojan s letákmi, ktoré ponúkajú interpretáciu tejto legendárnej naťahovačky očami Britského múzea bol prázdny. Zato múzeum ponúka toľko artefaktov, že odpoveď na túto otázku oželiete.
Sankt Petersburg. Mesto, kde zabudnete, čo je to byť obletovaným turistom, len čo opustíte klimatizáciou podchladené sterilné bezpečie hotela a vykročíte na Nevskij prospekt, ulicu, o ktorej sa píšu básne.
