Iveta Rajtáková
Dať bezdomovkyni jablko
Piatkové popoludnie na Dominikánskom námestí v Košiciach. Na úzkej uličke, spájajúcej námestie s Hlavnou ulicou, predáva žena NotaBene. V jednej ruke časopisy, v druhej preukaz predajkyne.
Som Iveta Rajtáková. To podstatné, čo sa dá o mne povedať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Služby, Poézia alebo pocta Sufenovi, Svet nie je children friendly, Videli sme, Veci verejné, Svet, v ktorom žijem, Boli sme v..., Súkromné, Z iného sveta
reklama
Zoznam článkov blogera
Iveta Rajtáková
Hanbia sa dobrovoľníci?
Deň narcisov. Hádam najznámejšia verejná zbierka. Už o šiestej ráno sa redaktor akejsi televízie na obrazovke žltil narcisom. Na ceste z domova do práce, ktorá mi trvá asi päť minút, som narazila na tri skupiny dobrovoľníkov so žltými schránkami a vreckami drobným kvietkov. Ani jedna z nich odo mňa nič nepýtala.
Iveta Rajtáková
Takto to nemá fungovať
Tento článok nie je o Ficovi, pravici, ľavici, či neriadených strelách. Sú to len dve krátke príhody o dotyku so zdravotníctvom. Dokonale vystihujú, prečo sa takýmto kontaktom bránim, kým sa len ako-tak dá. Ja zázraky nečakám, ale takto to podľa mňa naozaj fungovať nemá.
Iveta Rajtáková
„Prepáčte, teta.“
V tomto blogu použijem slovo cigánča. Ospravedlňujem sa všetkých, ktorých takéto označenie uráža. No výraz „malý rómsky chlapec", ktorý by mohol byť jeho ekvivalentom je taký sterilný, že ním nemožno označiť nič naozaj živé. Ale toto je môj pohľad na vec, ovplyvnený tým, že väčšiu časť môjho života bol výraz „cigán" legitímny.
reklama
Iveta Rajtáková
Kto si ešte nekopol do sudcu?
Vy? Alebo vy? Tak to ste asi mimozemšťania, ktorí nikdy v živote neprišli do styku so slovenskou justíciou. Inak by ste vedeli, že je to hnida, skrývajúca sa v ako sneh bielom plášti slovenského charakteru. Trápiaca človeka slovenského, statočného a čestného. Cicajúca z neho to najlepšie.
Iveta Rajtáková
Viem o jednej veci
V americkom filme Jasné nebezpečenstvo odpovie Harrison Ford v úlohe neohrozeného bojovníka za mier a spravodlivosť Made in CIA na otázku, či vie o jedinej veci, ktorou si môže byť na tomto svete istý, že láskou svojej dcéry. Patetické. Ale odpovedala by som rovnako.
Iveta Rajtáková
Nájdi rozdiel alebo: Ktorá novela vyrieši toto?
Na úvod jednoduchá úloha. Máte k dispozícii dva obrázky. Pretože rozdielov je na nich veľa, ponúkam pomôcku: Sústreďte sa na autá, konkrétne na ich kolesá. Teraz by to už malo byť ľahké.
Iveta Rajtáková
Posledná (?) úlitba bábiky, teda bábky
Iveta Radičová považuje otváranie rýchlostnej cesty R1, kde ruka v ruke prestrihovali pásku KDH a SMER, za cestu politických odpustkov, ktoré povyšujú nemorálne na morálne. Čo na to povedať? Nič. Keď sa dosmejeme, utrime si slzu z oka.
Iveta Rajtáková
Chutí koňom vanilka?
„Ďuro kašle. Zavolám k nemu veterinára," ustarostene prehodil Juraj. Ďuro je kôň a tajne ho podozrievam, že aj najlepší Jurajov priateľ. Aspoň podľa toho, ako rád a ako často sa s ním Juraj rozpráva. Priateľ môjho priateľa, teda manžela, je aj mojím priateľom. Bez otáľania som prepla do rovnako ustarosteného módu, aby na mňa nepadol ani len tieň podozrenia, že Ďurovmu kašľu neprikladám náležitú vážnosť a pritakala som. Áno, veterinára. A čím skôr!
reklama
Iveta Rajtáková
Čia je to vina?
Niekedy stačí na to, aby ste mali pravdu, aby ste boli starší, väčší a mocnejší. Jednoducho stačí, aby ste boli otcom a svojou „pravdou" prevalcujete dušu svojho dieťaťa, kedy sa vám zapáči
Iveta Rajtáková
Dávid a turisti na ošklbanie
„My nemáme mapu? Prečo nemáme mapu? Lebo máme GPS? Tak prečo sme už tretíkrát na tom istom mieste? Prečo už nie sme v hoteli? Lebo GPS nejako blbne? Aha. Takže teraz by sme si tu na ulici mohli, vďaka tomu tvojmu GPS, postaviť stan. Ak by sme nejaký stan mali. Lebo práve tu nás to tvoje GPS doviedlo. Vieš čo, môžeš tu do konca svojho života krúžiť s tým tvojím GPS. A keď zomrieš, pochovám ťa aj s ním. A na hrob napíšem - Tu leží Juraj. Miloval seba a GPS. My odchádzame. Poď!" natiahla som ruku k Roxanke a vystúpili sme z auta na rušnej ulici cudzieho mesta. Takto, malým dobrodružstvom na začiatku, začalo naše veľké dobrodružstvo nazvané Dovolenka vo Florencii.
Iveta Rajtáková
Deti na vodítku
Možno slovo vodítko nie je spisovné. Pokojne zoberiem na seba zodpovednosť za tento gramatický prehrešok. Žiadne iné spojenie však nevystihuje lepšie obraz z dnešného obeda, ktorý zanechal pachuť čohosi čudného.
Iveta Rajtáková
Môže za to socializmus. Alebo sme národ gadžov?
Predsednička vlády na stretnutí s iným premiérom bez pančúch, telefonujúci predseda parlamentu na oficiálnom obede v košeli s krátkymi rukávmi a peňaženkou na stole. Faux pas! Škandál! Noviny majú týždeň o čom písať a strápnení nešťastníci sa so zúfalou srdnatosťou tvária, že sa niet za čo ospravedlňovať, že oni to tak chceli, lebo takto jeto viacej otvorené. Napríklad, ako dámske lodičky s otvorenou špičkou.
Iveta Rajtáková
O absolventoch, alebo prečo nelichotiť budúcim zamestnávateľom
Je to tu znovu. Vysoké školy vychrlili tisíce absolventov a tí sa po prázdninách, ktoré tento krát udelili sami sebe, začnú o mesiac-dva- tri- štyri- päť obzerať po nejakej práci. Dĺžka týchto samoudelených prázdnin je priamo úmerná miere sebaobdivu, ktorí čerství absolventi k sebe za svoj výkon, spočívajúci v schopnosti ukončiť štúdium na jednej z niekoľkých desiatok vysokých škôl na Slovensku pociťujú.
reklama
Iveta Rajtáková
Nehrajte sa pred deťmi na hlupákov. Uveria vám
Keď som bola malá, nikdy som nechápala, prečo sa so mnou dospelí tak čudne rozprávajú. Tak, inak ako medzi sebou. Prečo mi kladú otázky, na ktoré sa nedá odpovedať, alebo hovoria veci, o ktorých vedia oni aj ja, že sú nezmyslami. Vlastne mi zakaždým dosť odľahlo, keď sa fáza blahosklonnej pozornosti, ktorú mi „veľkí" pri rôznych spoločenských stretnutiach venovali, pominula a ja som sa mohla prestať prihlúplo usmievať pri otázkach typu: „Tak čo, rodičia ťa počúvajú?" Ja už dávno nie som dieťa a na otázky, či ma rodičia počúvajú, už odpovedať nemusím. No zdá sa, že vášeň zvláštneho živočíšneho druhu nazývaného Homo dospelacus, presviedčať svoje mláďatá o chatrnom stave svojho ducha, je nesmrteľná.
Iveta Rajtáková
Ako z iného sveta
Nadávame, na čo príde. Hádame sa o „vážnych" aj nevážnych veciach. Mnohí pri každej príležitosti nezabudnú pripomenúť, aké je to Slovensko bezvýznamné a provinčné A neuvedomujeme si, ako sa pri tomto nadávaní, hádkach a polemikách, meníme.
Iveta Rajtáková
Ešte raz a pomaly, alebo trocha demagógie nikoho nezabije ?
Nedávno som sa na blogu potešila, že návrh poslankýň Blahovej, Kiššovej a poslanca Krnáča neprešiel v národnej rade do druhého čítania. Pravdou však je, že som nemala ani len tušenie o tom, čo všetko je možné. Že mi ani nenapadlo, že sa zmienené poslankyne a poslanec, nedotknutí ani najmenšou stopu sebareflexie, obrátia s tou istou zlátaninou na zákonodarný zbor opäť. A že som si nevedela, keď som písala o hystérii, predstaviť, že zbrane najťažšieho kalibru ešte neboli nasadené.
Iveta Rajtáková
Čo sa nepovedalo v hystérii okolo striedavej starostlivosti
Poslanecký návrh zákona nepostúpil do druhého čítania, a tým sa nad ním zavrela voda. Nateraz. Našťastie. Nad poslaneckým návrhom o striedavej starostlivosti.
Iveta Rajtáková
Čo to vlastne analyzujú na úrade vlády ?
Priznám sa, že ma doteraz udivuje s akou ľahkosťou sa novinári, blogeri a vo všeobecnosti ľudia predkladajúci svoje výtvory verejnosti, vyjadrujú o veciach, v ktorých sa, povedané veľmi zhovievavo, nevyznajú. Používajú pojmy, ktorým celkom zjavne nerozumejú a bohorovne predkladajú ako fakty, svoje výmysly.
