Ako z iného sveta

Autor: Iveta Rajtáková | 27.6.2011 o 8:45 | Karma článku: 5,74 | Prečítané:  986x

                    Nadávame, na čo príde. Hádame sa o „vážnych" aj nevážnych veciach. Mnohí pri každej príležitosti nezabudnú pripomenúť, aké je to Slovensko bezvýznamné a provinčné A neuvedomujeme si, ako sa pri tomto nadávaní, hádkach a polemikách, meníme.

                  Pred časom som po rokoch videla znovu jednu, či dve časti zo seriálu zo sedemdesiatych rokov Straty a nálezy. Poniektorí z nás si ešte pamätajú na Milana Kňažka, ktorý sa vtedy ešte nepotreboval strihať strojčekom s nadstavcom č.1, aby nebolo vidno, že si už pomaly strihať nemá čo, a Magdu Vášáryovú, v čase, keď ešte nemusela hovoriť, že tých pár kíl nadváhy má, pretože ich mať chce. V piatich dieloch seriálu sa filozoficky prebuľkali k tom, čo bolo jasné už od začiatku Teda, že chcú spolu spať. Samozrejme, to všetko s odstupom a nadhľadom socialisticko-realistických intelektuálov. Dej sa odohrával na pozadí života nemocnice, kde Milan Kňažko, ako doktor Oberuč, doktoroval.

                 A teraz to príde. Lekári, riešiaci zároveň zdravotné, osobné, finančné, aj ľúbostné problémy svojich pacientov, prednášajú tým istým pacientom všetky tie hlbokomyseľnosti o jedinom zdraví, s cigaretou v ruke ! V doktorskej izbe, aj v izbe pacienta, pri posteli ktorého si už smrtka ostrí kosu. Všade.

                 Dívala som sa, a takmer som neverila. Ako z iného sveta. Panebože, toto bolo naozaj niekedy možné?     

                 Predvčerom sa mi podarilo náhodou vidieť českú verziu program Ano, šéfe ! Zhodou okolností naozaj len vidieť, a nie počuť. Dojem bol o to silnejší. Grimasy kata všetkých fušeráckych reštauratérov.....a zábery na jedálny lístok, z ktorých boli aj mne jasné hrubé gramatické chyby v češtine a - teraz to najlepšie - reštaurácia, v ktorej sa čašníčka nesúca taniere s jedlom, prepletá pomedzi fajčiacich hostí.

                 Dívala som sa, a takmer som neverila. Ako z iného sveta. Panebože, toto je naozaj ešte niekde možné?

                Nadávame, na čo príde. Hádame sa o „vážnych" aj nevážnych veciach. Mnohí pri každej príležitosti nezabudnú pripomenúť, aké je to Slovensko bezvýznamné a provinčné. A neuvedomujeme si, ako sa pri tomto nadávaní, hádkach a polemikách, meníme.

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Skúsili sme prejsť ilegálne z Mexika do USA. Vypustia psy a mieria na vás samopalom

Oscarový režisér nakrútil unikátnu virtuálnu realitu.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.


Už ste čítali?