Okolo prechádza mladý muž. V ruke má malé, mierne zošúverené jablko. Bez toho, aby sa čo i len na chvíľku pristavil, vtisne ho žene do ruky so slovami:
„Zoberte si."
Žena sa trpko-smutno usmeje a strčí jablko do vrecka bundy. Mladík pokračuje ďalej a zrejme má dobrý pocit - daroval bezdomovkyni jablko. Urobil dobrý skutok. Dal bezdomovkyni zvyšok svojho obeda.
Nebolo by predsa len lepšie, keby ju minul len tak, bez povšimnutia, a nenútil ju svojou „dobročinnosťou" byť vďačnou za niečo, o čo možno vôbec nestála? Je človek na ulici povinný pokorne prijímať omrvinky z nášho stola? Je nielen bez majetku, ale aj bez možnosti rozhodnúť sa tak, ako to robíme my, ostatní, ktorí v konkrétnom okamihu života máme viac šťastia, ako on - Ja toto nechcem?