Koľko zarábajú?

Autor: Iveta Rajtáková | 16.7.2013 o 9:51 | (upravené 16.7.2013 o 10:07) Karma článku: 12,69 | Prečítané:  2201x

               Neverím tomu, že ľudia svoju prácu robia tak  dobre, alebo tak zle podľa toho, ako veľa alebo málo za ňu dostanú zaplatené. Neverím tomu, že niekto, kto sa včera oboril na pacienta, zákazníkovi odpovedal tak, že ten sa už radšej nič neopýta, na deti v škole  sa  sťažuje namiesto toho, aby ich učil, to zajtra, keď mu bude pridané, neurobí.

           

       

Včasné (je po pol ôsmej) ráno na chodbe istého oddelenia istej nemocnice v istom meste. Postavy nie sú vymyslené a podobnosť s konkrétnymi, hociktorými osobami vôbec nie je náhodná. Prijímacia ambulancia je ešte na tri zámky zamknutá, ale na vedľajšej miestnosti  sú dvere otvorené a ozýva sa z nich hlasný hovor. Pacientka neznalá pomerov (presvedčená o tom, že prísť na pol ôsmu znamená naozaj na pol ôsmu) zakukne do otvorených dverí a troch sestrám, krátiacim si čas čakania na pána doktora pri káve a družnom rozhovore neokrôchane preruší rannú (ja viem, že je to oxymoron) siestu otravným hlásením o tom, že mala prísť na tú pol ôsmu.

               Zaujme hneď dve dámy. Prvá z nich si ju premeria pohľadom, v ktorom je obsiahnutá presne vyvážená dávku znechutenia a nadradenosti a tónom, v ktorom sú v dokonalej a zvrátenej harmónii obsiahnuté spomínané dve ingrediencie zaženie túto bzučiacu muchu zákerne prestrojenú za pokornú pacientku do temných útrob chodby:

                „Tak si sadnite a čakajte!“

                Pacientka zaspätkuje. Preklína tú sekundu, keď jej diabol pošepkal, aby zasiahla do tej bezstarostnej vravy. Vzápätí na to si vypočuje tú istú, a predsa úplne inú odpoveď.

                „Posaďte sa a chvíľku počkajte,“ usmeje sa sotva badateľne (aby netrhala kolektív) druhá zo sestier a povie takým, celkom normálnym, dokonca ľudským hlasom.

                Pacientka si vyberie bez váhania druhú z možností. Chvíľku čakania venuje rozjímaniu o obrovskom rozdiele medzi platmi dvoch, pri povrchnom pohľade rovnakých sestier. Lebo ak nie v tom plate, v čom inom by mohol byť rozdiel medzi nimi?     

      

                Stánok s vínom v obchodnom centre. Zákazník pýta konkrétnu značku. Teraz práve nemajú. Mladý muž potetovaný od hlavy po päty vysvetľuje, že ak ho objedná zajtra pozajtra by už mohlo byť. Zákazník prejde na iný druh. Predavač vysvetlí, že ho práve  nemajú, lebo sa rýchlo predáva, stále objednáva väčšie množstvo a dodávajú mu kedy-ako. Zákazník nekúpil nič. Napriek tomu sa o niekoľko dní zastaví znovu a je úspešnejší.

                Po niekoľkých týždňoch znovu. Tento krát predáva mladá slečna. Situácia sa opakuje. Vlastne nie. Na dve otázky dve jednoslovné odpovede. Nemáme. Bodka. Nemáme. Bodka. Zákazník tuší, že jeho nákupy na tomto mieste už budú závisieť od toho, či  v tom stánku uvidí potetovaného, iste dobre plateného mladíka alebo atraktívnu a slabo zarábajúcu slečnu...

               Neverím tomu, že ľudia svoju prácu robia tak dobre, alebo tak zle podľa toho, ako veľa alebo málo za ňu dostanú zaplatené.

              

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Andrássyovci milovali ženy, na Gemeri dodnes žijú ich potomkovia

Betliar je miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov, hovorí Július Barczi. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu

KOMENTÁRE

Fico, Danko a Bugár slabnú. Kto miesto nich zosilnel?

Podľa preferencií by koalícia nezostavila vládu.

SVET

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.


Už ste čítali?