Súmrak

Autor: Iveta Rajtáková | 7.2.2014 o 7:50 | (upravené 7.2.2014 o 7:58) Karma článku: 10,19 | Prečítané:  880x

Vraciame sa domov z nákupu. Ja a moja mamka sedíme spolu v aute. Dnes bol pekný slnečný deň, a napriek tomu, že je už takmer päť hodín, tma sa len pomaly vpíja do svetla.

Prebrali sme už všetky novinky z príbuzenstva aj z ulice. A tak ľahko a samozrejme, ako keď hovorila o všetkých tých banalitách každodenného života, moja sedemdesiatštyriročná mamka pokračuje v rozhovore:

„Teraz, keď je už dlhšie vidno, sedávam za súmraku v izbe a pozorujem, ako sa pomaly stmieva. Želala by som si, aby ste sa toho mohli aj vy dožiť. Keď budete mať toľko rokov ako ja, aby ste mohli len tak pokojne sedieť a vidieť ako sa stmieva. Veľmi si to pre vás želám.“

Ja si v tej chvíli neželám nič. Okrem toho, aby bol so mnou ešte nekonečne dlho človek, ktorý pre svoje deti chce len to, aby mohli v starobe pokojne sedieť za súmraku.

 

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Skúsili sme prejsť ilegálne z Mexika do USA. Vypustia psy a mieria na vás samopalom

Oscarový režisér nakrútil unikátnu virtuálnu realitu.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.


Už ste čítali?