Súmrak

Autor: Iveta Rajtáková | 7.2.2014 o 7:50 | (upravené 7.2.2014 o 7:58) Karma článku: 10,19 | Prečítané:  886x

Vraciame sa domov z nákupu. Ja a moja mamka sedíme spolu v aute. Dnes bol pekný slnečný deň, a napriek tomu, že je už takmer päť hodín, tma sa len pomaly vpíja do svetla.

Prebrali sme už všetky novinky z príbuzenstva aj z ulice. A tak ľahko a samozrejme, ako keď hovorila o všetkých tých banalitách každodenného života, moja sedemdesiatštyriročná mamka pokračuje v rozhovore:

„Teraz, keď je už dlhšie vidno, sedávam za súmraku v izbe a pozorujem, ako sa pomaly stmieva. Želala by som si, aby ste sa toho mohli aj vy dožiť. Keď budete mať toľko rokov ako ja, aby ste mohli len tak pokojne sedieť a vidieť ako sa stmieva. Veľmi si to pre vás želám.“

Ja si v tej chvíli neželám nič. Okrem toho, aby bol so mnou ešte nekonečne dlho človek, ktorý pre svoje deti chce len to, aby mohli v starobe pokojne sedieť za súmraku.

 

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.


Už ste čítali?