Ad: Rodič a rodič alebo ukážka hrubozrnnej demagógie par excellence

Autor: Iveta Rajtáková | 25.2.2014 o 15:17 | (upravené 25.2.2014 o 15:25) Karma článku: 10,92 | Prečítané:  2923x

Neviem celkom presne čomu vďačím za ten nerozumný nápad. Asi rozpoloženiu, v ktorom som sa ocitla, keď som včera večer dopozerala Okupáciu v 26 obrazoch. Názov článku Rodič a rodič sa mi zdal taký prívetivý. Sľubujúci, že článok bude o tom, že sú aj rodičia, ktorým, v porovnaní s tými inými, ide predsa len pri výchove detí o viac ako o to, aby v každom okamihu mali navrch a aby sa nič nedotklo ich rodičovskej autority. Jednoducho, že v tomto svete je ešte nádej a blá blá blá...a bola som v pasci.

Už na úvode si dala autorka záležať. Vracala sa z pohrebu, ktorý bol v katolíckom kostole, kde „človek v tom smutnom opare ani nerozumel o koho tam vlastne šlo“

Považujem sa za gramotného človeka, statočne si robím všetky testy, ktorým je dieťa, ktorému som MATKOU, v deviatom ročníku základnej školy podrobované a absolvujem ich so cťou. Napriek tomu, ani opakované prečítanie prvých viet ani chvíľa hlbokého sústredenia, mi nepomohli objasniť význam prečítaného. A nerozumiem doteraz.

Bola autorka na pohrebe a nevie komu? V katolíckom kostole bol pohreb a nevedeli koho pochovávajú? Bol tam opar? Bola autorka v opare?

Potom však autorka odhodila akékoľvek tajomno aj akékoľvek zábrany a opar sa rozplynul.

Ide o to: KDH vadí, že na prihláškach na vysokú školu sú namiesto doterajších rubrík „matka“ a „otec“ kolónky „rodič“ a „rodič“. Pre autorku, ako na záver vyplynie, je to dôkaz toho, že poslanci „absolútne stratili kontakt s realitou“.

Dospieva k tomu veľmi jednoducho. Pred rokmi bola na terénnom výskume, pri ktorom sa zisťovalo, koľko je Rómov a aké sú ich volebné preferencie. (Predovšetkým druhá časť výskumnej úlohy vyvoláva určité otázky o jej účelnosti, či presnejšie účelovosti, ale táto téma zjavne nie je u autorky na programe dňa.)

Autorka a kolegovia prešli horami a dolami Slovenska a veľa videli. Videli rôzne veci, o ktorých mnohí ľudia vedia aj bez toho, aby im za to niekto (aj keď podľa autorky „mizerne“), ale predsa len zaplatil.

Potom autorka použije zbraň najťažšieho kalibru a vypáli s ohromujúcou kadenciou:

„Školstvo je už roky v rozklade, chýbajúce učebnice sú každoročným folklórom, žiaci prepadávajú v testoch, alternatívne školy bojujú o svoju holú existenciu, rodičia vo väčších mestách o miesta v škôlke, učitelia ponižujúco bojujú o postavenie v spoločnosti.“

A prichádza smrtiaci úder – v tomto apokalyptickom stave sa poslanci KDH zaoberajú dvoma kolónkami v elektronickej prihláške na vysokú školu!

Druhýkrát som na tomto mieste prestala čítať a ticho hĺbajúc, snažila som sa dopátrať k tomu, prečo sú poslanci KDH odľudštené monštrá, keď sú v stave takéhoto úpadku schopní riešiť dve kolónky v prihláške na vysoké školy, a prečo nie sú tými monštrami tie neidentifikované osoby na ministerstve školstva, ktoré v stave takto dramaticky opísanej spoločenskej katastrofy v ich vlastnom rezorte nemajú inú, dôležitejšiu a naliehavejšiu prácu, ako zamieňať matku a otca za rodiča a rodiča na prihláške na vysokú školu.

Tá istá otázka mi napadla znovu na mieste, keď autorka na oheň svojho inkvizičného zápalu priložila ďalší nepriestrelný argument o tom, že

„tisícky takýchto detí v živote žiadnu prihlášku na vysokú školu neuvidia, väčšina z nich neuvidí ani len maturitné vysvedčenie alebo výučný list.“

Sledujúc obdivuhodne svojský spôsob argumentácie J autorky, ktorý by bolo hriechom nazvať logikou, bolo by legitímne položiť otázku, prečo niečo meniť na prihláške na vysokú školu, keď „tisíce takých detí....“

A prišiel obligátny záver – za všetko môžu politici. Teda za nefunkčnú toaletu, za to, že učitelia musia „ponižujúco“ bojovať o postavenie v spoločnosti (lebo bojovať o postavenie je zrejme ponižujúce a dostať ho ako privilégium je neponižujúce), za to, že žiaci prepadávajú v testoch (odporúčam pozrieť každoročne zverejňované správy štátnej školskej inšpekcie) atď. atď...

Nepriateľ je odhalený, všetko je jasné. Len nie to, čo to má spoločné s otázkou matka - otec či rodič – rodič na prihláške.


Spoločenská diskusia je dobrá vec. A najlepšia je vtedy, keď zúčastnení na nej ponúknu aj niečo iné, ako chuť a schopnosť len tak trochu ponadávať druhej strane barikády.



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Skúsili sme prejsť ilegálne z Mexika do USA. Vypustia psy a mieria na vás samopalom

Oscarový režisér nakrútil unikátnu virtuálnu realitu.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.


Už ste čítali?