V čí neprospech?

Autor: Iveta Rajtáková | 16.4.2018 o 7:24 | Karma článku: 2,87 | Prečítané:  1116x

Predstavenie s názvom "Parkovanie v Košiciach", ktorého už neviem ktoré dejstvo sa práve odohráva pred očami platiacich divákov, ťažko zaradiť do niektorého z literárnych žánrov. Tragédia? Komédia? Absurdná dráma? Fraška?. 

Asi z každého trochu. A možno ide o nový žáner. Tragédia, kde hlavná postava zomrela hneď na začiatku. Tou postavou je verejný záujem, presnejšie povedané, právo obyvateľov Košíc, aby nimi zvolené orgány samosprávy, teda  primátor a poslanci mestského zastupiteľstva, postupovali tak, ako im ukladá zákon, teda  aby pri výkone samosprávy dbali o jej základnú úlohu, ktorou je starostlivosť o všestranný rozvoj územia Košíc a o potreby jeho obyvateľov, (§ 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení), aby sa majetok mesta Košice zveľaďoval a zhodnocoval (§ 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení) a aby v súlade so svojou povinnosťou hospodárili s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia (§ 7 ods.1 zákona o majetku obcí).

 Mesto Košice uzatvorilo dňa 30. 7. 2012 so spoločnosťou EEI, s. r. o., nájomnú zmluvu, účinnú od        1. 8. 2012, ktorej predmetom bol prenájom parkovacích miest v centrálnej mestskej zóne tejto obchodnej spoločnosti, z čoho vyplýva tejto spoločnosti právo vyberať za parkovanie na týchto parkovacích miestach nájomné.

V tom čase znelo ustanovenie § 6a zákona o pozemných komunikáciách, ktoré upravuje možnosť určiť úseky miestnych komunikácii obcou na parkovanie takto:  

(1) Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Takto vymedzené úseky miestnych komunikácií musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví aj výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu,  spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.

(2) Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce.

Podľa ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Prakticky od uzatvorenia zmluvy (ku ktorej mesto medzitým uzatvorilo dva dodatky) sa mesto Košice bráni proti hlasom občianskych aktivistov, ale i komunálnych politikov (neúnavným a zrejme najviac známym kritikom nezákonného postupu mesta pri uzatváraní nájomnej zmluvy bol súčasný predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka) poukazujúcich na to, že mesto nezákonným a teda neplatným spôsobom umožňuje vyberať parkovné súkromnej obchodnej spoločnosti, spôsobom, ktorý samotný vypovedá o relevantnosti tejto obrany. Dá sa totiž zhrnúť do tvrdenia, že súd (a len súd to môže urobiť) nerozhodol o neplatnosti nájomnej zmluvy, teda - je platná, že pred tým, ako parkovné vyberala EEI, s. r. o. vyberala parkovné Správa majetku mesta Košice, s. r. o., ktorá tiež nebola správcom miestnej komunikácie a, že postup mesta preverovala prokuratúra, ktorá nevzniesla, proti postupu mesta žiadne výhrady.

 Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce....Je  v argumentácii mesta Košice čo i len náznak toho, ako môže byť nájomná zmluva, podľa ktorej je výnos z úhrad za parkovné príjmom EEI, s. r. o., súladná zo zákonom?   

Nie. Namiesto toho počúvame už prakticky 5 a pol roka blúznenie o súde, ktorý jediný môže rozhodnúť o neplatnosti. Vzhľadom na to, že Magistrát mesta Košice, má vo svojej organizačnej štruktúre aj "Oddelenie právne a majetkové" , ktorého vedúci je zároveň zástupcom riaditeľa magistrátu, je málo pravdepodobné , aby nikto z tohto oddelenia nepošepol voleným zástupcom mesta Košice, že zmluva sa nestáva neplatnou tým, že tak súd rozhodne, ale tým, že je v rozpore zo zákonom od samého počiatku. Prípadné rozhodnutie súdu môže tento stav, teda neplatnosť zmluvy od samého počiatku len deklarovať, nikdy nie založiť. Samotná skutočnosť, že sa žiadna strana zmluvy na súd s takou žalobou neobrátila, neznamená, že zmluva, že je platná.  Tu je potrebné poznamenať, že už v minulosti súdy preferovali, aby sa účastníci neobracali na súdy so žalobami o neplatnosť, ale s tzv. žalobami na plnenie, teda so žalobami ktorými sa dožadujú , aby bolo protistrane uložené niečo zaplatiť či urobiť a v rámci takéhoto konania súd zároveň posúdi, ako takzvanú prejudiciálnu otázku, otázku platnosti zmluvy.  

Zo svojej bohorovnosti sa mesto Košice nenechalo vyviesť ani zisteniami Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom protokole o výsledku kontroly v meste Košice, v podstate zhrnul to, na čo kritici zmluvy roky poukazovali.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je podľa článku 60 ods. 1 ústavy je nezávislý orgán kontroly hospodárenia okrem iného s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami obcí.

Protokol bol vyhotovený 21. 12. 2016 a s jeho obsahom bol primátor mesta Košice, podľa údajov v protokole oboznámený 22. 12. 2016.

Čo urobilo mesto Košice? V "Podstatných výhradách mesta Košice ku niektorých kontrolným zistenia Najvyššieho kontrolného úradu SR" opäť roztočilo verklík svojich insitných pseudo argumentov na obranu platnosti zmluvy. Teda vlastne nie na obranu platnosti. Lebo výhrady - robili sme to aj predtým, súd (ktorý jediný tak môže urobiť) nepovedal, že zmluva je neplatná, ale nepovedala to ani prokuratúra (ktorá pri výkone svojej kontrolnej činnosti, len tak mimochodom, nepreskúmava zmluvy) a ak to prokuratúra nepovedala, my si môžeme myslieť, že nie je neplatná. Zamotali sme sa? To nič, líniu je potrebné držať  a na straty (súdnosti) hľadieť netreba. V rámci tejto filozofie podalo mesto Košice jednu (či dve?) žaloby na NKÚ. Vychádzajúc z medializovaných informácii z minulého týždňa, Krajský súd Bratislave rozhodol očakávaným spôsobom, teda žalobu odmietol.

A čo teraz? Čo nezmohli občianske protesty, ani kritika zo strany komunálnych politikov, zmenila jedna volebná porážka. Konkrétne vo voľbách do samosprávnych krajov. A už to išlo. Na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Košiciach  dňa 11. 12. 2017, pán bývalý primátor Richard Raši zauvažoval o tom, ako by dopadli voľby, ak by ich témou nebolo parkovanie v Košiciach. A zároveň povzbudil v poslancoch, aby mysleli na to, že ich čaká predvolebný rok, a na to treba myslieť. Teda zbaviť sa gule na nohe, v preklade, zodpovednosti za existujúci stav a  niečo urobiť. A odvtedy sa robí. Pripravili sa varianty a vec treba riešiť.  Ešte v tomto volebnom období. Aby sa z toho nestala kauza do predvolebného boja. Najčastejšie sa skloňuje odstúpenie od zmluvy. Bez odstupného? S odstupným? Pre EEI, s. r. o., samozrejme.   

Zopakujme si teda. Mesto Košice uzatvorilo zmluvu, ktorou umožnilo, v rozpore s vtedy platným právom vyberať súkromnej spoločnosti parkovné. Zmluva teda v odporovala zákonu. Právny úkon, ktorý odporuje zákonu je neplatný. Od neplatného právneho úkonu nemožno odstúpiť, pretože nezakladá právne účinky. To, čo sa na základe právneho úkonu získalo (výnos z parkovného) je bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať tomu, na úkor koho sa vydalo. V tomto prípade výnos z parkovného mestu Košice. Aký je dôvod uvažovať o odstupnom pre obchodnú spoločnosť vyberajúcu parkovné na základe právneho úkonu, ktorý je v rozpore s právom?   

V čím neprospech je takéto riešenie?

 Poslanec je povinný najmä  obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov....(§ 25 ods. 1 písm. d) zákona o obecnom zriadení).

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.

ŠPORT

Slováci začali Švajčiarsky pohár prehrou, tesne podľahli Rusom

Slovenskí hokejisti dostali gól v závere.


Už ste čítali?